Volanie a varovanie, že vo vzťahu k danej problematike postupujeme nesprávne, nenachádza a nenachádzalo odozvu u tých, ktorí sú vyslovene zodpovední za jeho riešenie. Elementárna neznalosť problému tých, ktorí za koncepcie autorsky zodpovedajú, ako aj tých, ktorí ich formou uznesení vlády požehnávajú, majú na svedomí súčasný stav nezmyselného obliehania problémov, ktoré sa prezentujú ako efektívne sociálne riešenia. Principiálne sa nedá začať riešiť problém, pokiaľ nie je sám definovaný spolu s jeho podstatou.
Doterajšie aktivity sledujúce zmierňovanie dôsledkov postkomunistického obmedzovania občana, ktorý chce žiť nie kradnúť, mať na základné elementárne potreby a snáď aj niečo navyše ako je kultúra, nie sú riešením problému ale náhradou, gestom dobrej vôle, ku ktorej nás navádzajú konvencie, záväzky ale aj tradície započaté socialistickým modelom budovania všestranne rozvíjajúcej sa spoločnosti.
Jednostranným, povrchným vnímaním problému, nerešpektovanie jeho podstaty sa zasiala beznádej a pesimizmus a nechtiac sa napomáhalo k jeho vzmáhaniu sa. Odhalením pravej podstaty problému je podmienené poznaním základných elementov prežitia. Prežitia, ktoré sprístupňuje cestu k samotnému zdroju príčin tragédie treťotriedneho občana Slovenska.
Treťotriedny občan ako doktrína, ktorú započalo tvarovať krutá segregácia po nežnej revolúcii spolu s neriešeným rómskym problémov v getach, odvodzuje svoje panstvo od funkčnosti pilierov myslenia, ktoré tvaruje súčasné neriešenie problémov. V zásade zastrešuje účelové správanie, modely a schémy bez ohľadu na eticko-právne normy, zvyklosti ako aj konvencie, ktorých sú súčasťou. Základným východiskom je poznanie a rešpektovanie identifikovaného myslenia a žitia, ktoré tvoria spoločného menovateľa ich strastiplného života.
Bez demontáže skosnatelého myslenia, poľudšťovania tej society, ktorá už stratila veškeru úctu v sama seba, bez pomoci spoločnosti sa nedá napraviť. Bez zmysluplnej pomoci štátu, vládnych pokusov, ktorých tu už bolo niekoľko, tretieho sektora, dobrovoľníkov iba snaženie je mrhanie energie, investícia do prázdna a pochybným zápočtom úspešnosti v indexe koordinátorov riešení.
Krivo zrastenú kosť nevyrovnáme plastikou kože, ani infúziou či sociálnym morfiom. Ale principiálne odborným prístupom, ktorý nevylučuje bolestivý zákrok. Doteraz to boli len zákroky bolestivé, bez zjavného efektu na komunite treťotriedneho občana.
Chráňme sa experimentom, ktorých tu už bolo neúrekom. Experimentom ktoré degradujú ľudskú osobnosť a spútavajú ju stále hlbšie a hlbšie.
http://zachar.blog.sme.sk/c/14440/Neplatic-ako-vznika-takato-osobnost-alebo-aj-tak-sa-da-vyrobit-be.htmlhttp://zachar.blog.sme.sk/c/16690/Stimuly-versus-nezamestnany.htmlhttp://zachar.blog.sme.sk/c/22813/Nekrolog.html
Niekoľko viet.
Prihováram sa ku všetkým humanisticky orientovaným občanom a obzvlášť k aktivistom, aby v zhode so s svojím svedomím a občianskym cítením primerane sebakriticky prehodnotili svoje postoje i mieru vlastnej zainteresovanosti na riešení problémov sociálne zdecimovanej komunity občanov, ktoré svojou závažnosťou a vzostupom varujú pred možnými dôsledkami vo vývoji našej spoločnosti.