Július sedel pohodlne v aute a cesta po známej trase pohodlne ubiehala. Časom spozornel. Áut po ceste začalo náhle ubúdať, až sa celkom vytratili. Na obzore svietilo svetlo, ale auto prestalo reagovať na povel a odbočilo do šera, doľava. Bez toho, aby si to Július uvedomil zatočilo na hrboľatú, takmer poľnú cestu, plnú zvarákov. Keď auto načisto odoprelo poslušnosť a zastalo, bolo už neskoro. Július si nebol istý kde sa nachádza. Po trase jazdí dennodenne a napriek tomu bol dezorientovaný. Pravdepodobne je niekde na dedine. Niečo tu však nesedelo. Akonáhle vystúpil z auta, do oka mu padol dom, ktorý sa nápadne podobal na ten jeho obľúbený z obrazu, ktorý visí u strýka. Kamenný, jednoposchodový dom, strecha pokrytá slamou. Pred domom boli výrazné schody, ktoré mu neuberali na ponurom výraze. Z domu práve vyšiel pár a nastúpil do pripraveného koča. Potom ďalší. Július sa potešil, skočil pred koč a zastavil nastupujúcich.- "Kto ste, smiem sa spýtať? Kto býva v tomto dome?" Mená mu nič nehovorili, ale odpoveď na tretiu otázku: "Ktorý rok je dnes?"- ho ohúrila: "1831 Liste". Presná citácia:"Achtzehnhundert einundreisig Liste". Párik nečakal čo na to povie tento čudák a nastúpil do koča. Július si uvedomil, že je v inej krajine. Takisto, že vymizli farby a on vidí čiernobielo. Až tak ho to netrápilo, lebo už bola takmer tma. Mal strach, ale bol aj zvedavý. Ten dom mu je povedomý a ak je to pravda, v tomto dome nápadne podobného zo strýkovho obrazu, bude bývať moja prapraprababka. Zabúchal na nízke dvere, až kým mu neotvoril diener. "Hľadám prácu! - Podˇ dnu, zavolám pani a ona ťa podrobí testu!" Spoločne vošli do poloprázdnej miestnosti. Július si pomyslel, že bude nasledovať nejaký ústny pohovor, podobne ako na úrade práce. Diener ho hneď vyviedol z omylu: "Pani sa nebude veľa pýtať. Písať, alebo čítať nevieš tak či tak. Tu sú skalky a budeš triafať na cieľ, do troch kruhov." Vedľa kruhov sa pohybovali zvieratá, pravdepodobne overenie si, či sa adept nebojí zvierat, prípadne aby sťažili test a odpútali pozornosť. Július si pomyslel, že sa pravdepodobne nejedná len o nejaký test zručnosti a pani, alebo trojnásobná prastarká, žiadneho pisára nepotrebuje. Jeho údivu nebolo konca, ale to už do miestnosti vstúpila pani domu v stredných rokoch. Jemne mu podala ruku a čakala až kým sa Július nedovtípil a nenaznačil bozk na ruku. Potešila sa tomu. On sa už nepretvaroval a priamo sa spýtal: "Nehľadám prácu, ale príbuznú. Máte prosím nejaké deti?" Pani domu ho bez slova odviedla do komôrky, kde ležal v posteli jej syn. Bol skoro nahý a jeho telo olejoval felčiar. Niečo tu nesedelo, lebo mladé telo v posteli na slamníku bolo svalnaté a plné otvorených rán, ktoré ale nekrvácali. Ani vtedy keď ich felčiar vytieral holými rukami....
Július si spomenul. Možno vie kde sa tento dom nachádzal. Je už dávno zbúraný. V meste priamo pod cestou. Zachoval sa len vchod do domu a predný múr. Neraz tam sedel a lámal si hlavu nad tým kto v ňom býval, a prečo tú vchodovú stenu nikto nezvalil.
Čítanie na pokračovanie. Časť prvá
