24 hodinové opatrovanie je nešťastne zvolený a zavádzajúci pojem. Len opatrovateľ- Superman, by sa nonstop dokázal starať o jemu zvereného klienta. Rakúska rodina je schopná vás presviedčať, že taký existuje. Na 2 hodiny voľna denne nemusí byť nárok, lebo to nie je regulované.
Obchod s opatrovateľkami začal prekvitať hneď po otvorení hraníc po nežnej revolúcii. Začala sa zlatá horúčka na Klondiku II. Presne ako aj vtedy na Klondiku, tak aj teraz, najviac zarobili tí, čo sa na tom nepriamo priživovali. Teda nie samotní zlatokopi, ale obchodníci a predajcovia zlata. V tomto prípade taxikári, či sprostredkovateľské agentúry.
Slovenské taxi nesmie za normálnych podmienok poskytovať služby mimo územia republiky, preto boli taxíky často z hranice vracané späť. Neskôr boli dobre organizované a navzájom prepojené, aby neboli problémy s prechodom. Denne za hranice vyrážali desiatky áut zo stovkami opatrovateliek. Logicky neboli označené taxi a samozrejme ani neplatili dane. Sieť áut patrila bud agentúre, alebo "taxi službe", z ktorých sa stali rýchlo zbohatlíci. Ženy boli pred jazdou poučené a na hranici pri otázke: "Kam cestujete?", svorne odpovedali: "turistik" alebo "besuch".
Aj opatrovateľské agentúry vznikali ako huby po daždi. Momentálne je ich v Rakúsku registrovaných cez 900, s obratom do 1 mld. eur ročne. V roku 2008 sa práca čiastočne legalizovala a takmer 25 tis. slovenských opatrovateliek dostalo konkurenciu z Rumunska, neskôr z Chorvátska a Srbska. Predpokladá sa, že asi len 5 % z nich ich pracuje mimo agentúry.
Tak ako u slovenských zdravotných sestier pracujúcich v nemocniciach, kde je priemerný vek sestry 54 rokov, aj tu sa veková skladba rapídne zvyšovala a tiež dosiahla túto hranicu. Posledné roky majú silné zastúpenie slovenské dôchodkyne. V praxi som stretol aj vyše 70 ročné. Pre mladých sa jednoducho už opatrovanie nevypláca. Nespôsobila to len lacná konkurencia z juhu a východu, ale aj stagnujúce ceny práce a naposledy aj kontroverzná novela o znížení prídavkov na deti pre zahraničných pracujúcich. Opatrovateľka platí síce minimálne odvody, ale dostane aj na rakúske pomery extrémne nízky dôchodok. Za odpracovaný jeden rok sa jej navýši dôchodok asi o 10 eur. Dĺžka turnusov sa skracuje a len zriedka sa opatruje 3 mesiace ako predtým -Rumunka z východu krajiny. Mega rumunské agentúry praktizujú taxibusy s troma šoférmi, ktoré vás zavezú presne na miesto určenia.
Odrobený čas strávený opatrovaním dosahuje priemerne 10 rokov, čo je dlho. Opatrovateľka sa postupným zvyšovaním odvodov stáva nezaplatiteľná. Pre porovnanie, v Rakúsku priemerne odpracuje zdravotnícky personál vo svojej oblasti do 7 rokov.
Priemerne 700 eur ostane opatrovateľke po odpracovaní 2 týždňového turnusu a po zaplatení odvodov. Cestovné je extra. Z prídavkov na dieťa a mzda do sumy 11 tis. eur ročne, sú v Rakúsku oslobodené od dane.
Taxikár inkasuje za odvoz od 40- 100 eur/osobu, podľa vzdialenosti. Po vystriedaní môže celkovo previezť aj 8 osôb a zarobiť 560 eur.
Agentúra požaduje za sprostredkovanie jednorázovo peniaze. Takisto ročné členské, a to ako aj od opatrovateľky, tak aj od rodiny. Niektoré rumunské, požadujú ročné členské od rodiny 1600 eur.
Novelizovaný zákon by mal zabezpečiť opatrovateľkám dôstojnú mzdu, rovnosť s rakúskym ekvivalentom a možnosť slobodne si vybrať živnosť alebo zamestnanie. Zrušiť diskrimináciu prídavkov na deti. To isté platí pre rakúsku rodinu. Rakúska republika sa zbavila zodpovednosti a hodila ju na plecia rodiny, ktorá by chcela nechať svojho chorého, starého, alebo postihnutého člena dožiť v domácnosti. Napríklad štát nemá problém dotovať svojho občana, ktorý je v domove dôchodcov aj sumou cez 4 000 eur mesačne, ale rodine prispeje na 24 hodinovú starostlivosť len sumou 550 eur mesačne.
Zdroj informácií: podcasty odvysielané v Októbri 2021, v rádiu O1 a vlastná prax
