Takmer pred 20-timi rokmi vstúpil v Rakúsku do platnosti nový, provizórny zákon o opatrovani, ktorý legalizoval čiernu prácu opatrovateliek. Pred týždňom odznela debata v rádiu ORF debata, v ktorej sa zúčastnila aj pani Ďurišová zo Slovenska.
Opatrovateliek ubúda, radikálne sa zvyšuje ich priemerný vek, ktorý pomaly atakuje hranicu 60 rokov. Jeden z dôvodov prečo je práca pre Slovenky málo atraktívna, je že prišli o povesť špičkových opatrovateliek a personálne a mzdové rozdiely sa zmazali. Už dávno neplatí, že Rumunka pracuje za 40€ denne. Dokonca poznám prípady nad 100-120€.
Pribudli Srbky, Chorvátky, vymizli Poľky a Češky. Platí, že v Rakúsku ostali len ženy s najchudobnejších krajín, ktoré sú tu prevažne z donútenia.
V debate sa spomína násilie. Sexuálne (obchytkávanie, sexuálne narážky, alebo výzvy), telesné, duševné. Zažije ho takmer každá druhá žena. Vo forme rasistických nadávok, psychoteroru, týranie nedostatkom jedla, nevykúrená izba, práca bez bez prestávky, alebo manipulácia s pracovným časom.
Opatrovanie je zaradené medzi ťažkú prácu, ktorého cieľom je udržať štandard chorých na primeranej úrovni, alebo zachovať ich aktivity denného života. Na opatrovateľku sa nemyslí. Často je vykorisťovaná agentúrou aj rodinnou. Počet sprostredkovateľských agentúr už dávno prekročil hranicu 1000.
Regulárne zamestnanie nie je možné. Živnosť sa označuje ako fiktívna (schein) a obsahuje prvky vykorisťovania. Neexistuje ochrana pracovných podmienok, bývanie a pracovné miesto sú totožné.
Rakúsko investuje miliardy do utečencov. Vo Viedni ich nepracuje viac ako 70%. Poznám prípady dvoch sýrskych rodín s deviatimi deťmi, ktoré dostanú sociálnu pomoc v mesačnej výške do 10 000€.
Slovenská opatrovateľka dostane za odrobený rok v Rakúsku 10-15€, za odrobených 10 rokov maximálne 150€ dôchodok. Nezaslúži si viac?
