Prvé minúty sú extrémne dôležité. Približne 80 percent prípadov sa vyskytuje v domácnosti, kde sme odkázaní sami na seba, v lepšom prípade nám niekto pomôže. Každá minúta bez pomoci, znižuje pravdepodobnosť prežitia o 10 percent.
Poskytnutie PP v skratke by sme mohli rozdeliť na štyri časti:
1. Orientácia, telefonovanie. Zachovám pokoj, zistím čo sa stalo. Ako záchranca vyhodnotím situáciu, zaistím bezpečnosť a zistím či je vôbec potrebné volať profesionálnu pomoc - IZS. V Rakúsku majú špeciálne zriadené číslo telefónu 1450 pre medicínsku konzultačnú pomoc (napríklad ak osoba dýcha, je pri vedomí a nie som si istý čo robiť)
2. Kontrola vedomia (oslovením), krvného obehu, dýchania a dýchacích ciest (pohľadom, sluchom, hmatom). Najdôležitejšie z toho je dýchanie (bod 3). Ak dýcha, uložím ho do stabilizovanej polohy. Ak nie, upozorním iných a privolám pomoc. Ak nemám mobil, pôjdem vyhľadať pomoc
3. Záchranca poskytuje PP v pravom zmysle slova, až keď zranený nedýcha a nereaguje na podnety. Skontroluje dýchacie cesty, mierne zakloní hlavu, podá umelé dýchanie (2 vdychy a masáž srdca 30x, opakovane). Ak je záchranca úplný laik, ostane len pri stimulácii- masáži srdca. Hrozí, že bude príliš opatrný a dostane dnu príliš málo kyslíka (samotným stláčaním hrudníka robí oboje- stimuluje krvný obeh a dodáva kyslík). Dôležité je mať obidva lakte vystreté, aby sme hrudník stláčali 4-5 cm hlboko
4. Prebratie PP profesionálom
Kontrola pulzu sa už nerobí asi 10 rokov (keď nedýcha, pravdepodobne nemá ani pulz). Zastaralé je i vyklepávanie hrudníka v prípade na podozrenie cudzieho predmetu v dýchacích cestách (hrozí zhoršenie stavu). Je rozdiel či PP poskytujeme u detí, alebo dospelých. Deti sú viac zaťažené infekčnými ochoreniami. Ale to je už iná kapitola
