Matovičove tabuľky. Matoviča zaujíma len 30 percent počtu sestier, čo je asi 15 tisíc a už hovorí o revolúcii. Navrhol tabuľky podľa výsluhy rokov, podobne ako v školstve. Na západe to u sestier funguje odjakživa, len nie tak komplikovane. Sestre sa spravidla zvyšuje platová stupnica raz za 2-3 roky, asi o 80 eur mesačne. Za 10 rokov jej môže plat vzrásť aj o 400 eur.
Situácia dnes. Sestry sú rukojemníkmi vlády. Ak si chce poslanec zvýšiť plat, jednoducho zahlasuje za zvýšenie platov a dostane mzdu takú akú chce. Podobne to platí aj v energetike, bankovníctve a inde. Podľa zmluvných podmienok si firma môže zvýšiť poplatky aj desaťkrát ročne. My nato niekedy doplácame aj mesiace dozadu. V zdravotníctve to tak nefunguje. Slovensko sa chváli že existuje ešte pár rezortov, u ktorých u nás ceny nepresiahli európsky priemer. Napríklad v zdravotníctve to vychádza na 60% (zdroj Pravda). Skôr si myslím, že je to hanba, i keď mzda nie je všetko. Je nevyhnutná automatická valorizácia, tabuľkové platy pre všetkých povinne, ktoré by sa mohli líšiť podľa individuálnych kolektívnych zmlúv. Na porovnanie situácia v Rakúsku. V Pravde online vydania nájdeme tabuľku, porovnanie platov sestier v EU 28. Podľa nej priemerný ročný plat rakúskej sestry v hrubom dosahuje asi 64 000 eur. To je fake. Mesačne by zarábala 4 571 eur, plus dva povinné platy (dovolenka a Vianoce). Odčítajme teda 800 až 1000 eur, zarába asi len max. do 50 000 eur. Napriek tomu sestry v Rakúsku chýbajú a nemá tam kto robiť. Podľa danej tabuľky sestra na Slovensku zarába 13 000 eur ročne. Bohužiaľ to nie je fake. V Rakúsku sa príjem do 11 500 eur nezdaňuje. Ak by si tam odpočítala náklady za odbornú literatúru, prípadne kilometre za cestu do práce (42 centov za km), možno by daň neplatila vôbec a ešte zarobila naviac.
Zabúda sa na ostatných zdravotníckych pracovníkov. Veľmi nízka mzda ako problém, je len vrcholom ľadovca. Povinná registrácia v komore je byrokracia. Napríklad u fyzioterapeuta, je nie doriešená otázka špecializácií. Môže sa stať, že fyzioterapeut po 8 rokoch štúdia v zdravotníctve (3 roky diplomované štúdium, 5 rokov vysoká škola) nič moc neznamená, lebo nemôže súkromne podnikať. V praxi teda rehabilitačná sestra (kurz rehabilitácie plus špecializácia dva roky popri zamestnaní) môže šéfovať magistrovi fyzioterapie s ďalším diplomom. A nielen to, dostane aj viac zaplatené. Magister fyzioterapie má dve možnosti: buď sa vráti do školy špecializovať, učiť sa kosti a svaly (čo nie je tiež zadarmo), alebo vycestuje napríklad do Rakúska, kde takýto zádrheľ nie je. Byrokraciu treba odbúrať a podnikanie zjednodušiť.
Obrovská psychická záťaž. Sestra rieši úlohy za pochodu, podľa aktuálne vzniknutej situácie. Pacient je náročnejší ako pred pár rokmi a často sa musí spoľahnúť len na seba, lebo má malo času a čoraz menej kolegov. Uvádza sa, že na Slovensku (5,5 mil. obyvateľov) chýba 7 tisíc sestier. V Dolnom Rakúsku tiež 7 tisíc (1,7 mil. obyvateľov). Jednoduchá matematika nám povie, že ak by sa Slovensko chcelo dostať na rakúsku úroveň, chýbalo by mu nie 7 tisíc, ale cez 21 tisíc sestier. V Rakúsku bude v 2030 chýbať 76 000 sestier, koľko ich bude treba na Slovensku? Mobing mužského pohlavia. Muž v zdravotníctve, ak nie je lekár, je už raritou. Muž v ošetrovateľstve si často nemôže robiť svoju prácu, lebo musí pomôcť kolegyni, ktorá si sama s pacientom nedokáže poradiť. Alebo ten výkon robí sám, veď je predsa muž. Vysoké percento žien je na škodu, čo aj často zneužívajú. Nehovorím zase len o Slovensku, vonku tiež poznám oddelenia a mobilné jednotky, kde už roky muž nepracoval. Veľká škoda, lebo muž tam patrí a patril.
Quo vadis slovenská medicína. Aby sme si vedeli predstaviť kam sa uberá naše zdravotníctvo, znova si pomôžem s rakúskym príkladom. Slovák čaká priemerne na operáciu bedrového kĺbu dva až tri roky. Neviem presne ktoré činitele to ovplyvňujú, ale nehovorte mi že za tým nie sú aj peniaze. Korupcia je všade. Prosím Vás nezatýkajte lekára, ktorý dostal od babky bonboniéru. Možno ju ani nechcel, ale zobral si ju aby sa neurazila. Potom, neskôr na oddelení ju otvorí a ponúkne kolegov a možno nie. V zatýkaní “korupčných“ zdravotníkov sme svetová veľmoc. Keby v takomto prípade zatkli každého zdravotníka v Rakúsku, nerobí tam nikto. Príklad: Mladík, aby nemusel ísť na vojenskú službu, sa miesto toho rozhodne odpracovať 6 mesiacov ako pomocník v Červenom kríži pri preprave pacientov. Dostáva príspevok od štátu asi 650 eur mesačne, zadarmo doprava a iné benefity. Pacient využívajúci prepravu, má pripravených 5- 10 eur aby mu dal, pretože on „nezarába“. Len výnimočne dostane menej ako 30- 40 eur za deň. Stáva sa, že si niekto zabudne peniaze. Tento druh korupcie sa toleruje, ani zdaňovanie "Trinkgeld" na finančnom úrade, ktorému neunikne v normálnom prípade v podstate nič.
Ale poďme ďalej. V Rakúsku sa čaká do 1 roka na operáciu bedrového kĺbu. Oficiálne tam registrujú tkz. dvojtriednu medicínu. Druhá trieda zahŕňa pacientov ktorý si platia základné poistenie, v prvej trieda si poistenci platia pripoistenie naviac. Príklad: 80 ročná pani nechcela rok čakať na bedrový kĺb a nemala ani pripoistenie, lekár jej navrhol zaplatiť jednorázovo 10 000 eur (pripoistenie vzťahujúce sa len na samotnú operáciu), čo aj urobila. Do 2 týždňov mala termín v súkromnej nemocnici vo Viedni, kde operujú len „prvotriednych“. Samozrejme, klasika je platiť si poistenie priebežne, asi 500 eur mesačne. Tipujem si, že do 10 rokov bude tento systém aj na Slovensku.
