Na uvod tejto poviedky si pomozem starym vtipom o Zahorakoch.
Na medzinarodnej sutazi v degustacii vina je na rade Zahorak. Svoj pohar s vinom najprv dlhsie ovoniava, potom si ho prezera 5 minut proti slnku a nasledne si jeden glg necha par minut povalat po jazycku aby nakoniec povedal svoj zaverecny verdikt : - Nó, bile, né !
Nuz odbornik sa pozna na prvy pohlad.
Pocas mojho vysokoskolskeho studia som v lete absolvoval povinnu brigadu tzv. Letnu aktivitu. Pracovali sme na uprave zeleznicnej trate resp. sme aspon pracu predstierali. A vecer sme sedeli pri ohnicku, popijali zasoby piva a alkoholu a viedli nekonecne chlapske debaty.
Kazdy mal svoju oblubenu temu, pripadne bol v nejakej oblasti ozajstnym odbornikom.
Milan sa kazdy vecer chvalil, ze ochutnal vsetky dostupne znacky piva, ze kvalitne pivo okamzite rozpozna … atd.
Ked o tejto teme rozpraval uz treti vecer, pri mne sediaci Kuky mi zasepkal do uska : - Ten akoze odbornik by nerozoznal, ani keby som sa mu do toho piva … !
Pousmial som sa, lebo som si myslel to iste, ale to som este netusil, ze Kuky chce svoj napad dotiahnut az do uplneho konca.
Na druhy den si dal Kuky tu namahu a zhanal po celom meste pivo Plzensky prazdroj ale muse byt v originalnom baleni a v originalnej štylovej flaske. Potom cast piva z flasky odlial a doplnil zvysok vlastnym močom a uz len cely vecer cakal na svoju prilezitost.
Ked sa tema opatovne zvrtla na pivo a Milan spustil svoj monolog, tak sa ho Kuky opytal :
- Milan, počuvaj a nechcel by si ochutnat toto ?
A podal mu flasku Plzenskeho Prazdroja naplnenu tajuplnym obsahom.
Milanovi sa od radosti rozziarila cela tvar, flasku zobral do ruky akoby v nej drzal vzacny drahokam, odpil si a predniesol legendarnu vetu, ktoru si pamatam dodnes :
- Pani, tak toto je ozaj kvalitne pivo, nie ako tie zbrndy, čo doma pijete !
Nuz odbornik sa pozna na prvy pohlad.
