O kultúre alebo Pokrvní bratia

Na balkóne sa mi nesedelo extra pohodlne - vo výhľade na javisko prekáža kovové zábradlie, ale to by sa dalo poriešiť - možno vyššími sedadlami, alebo budem musieť narásť.  Alebo si donesiem hrubú encyklopédiu a vankúšik - teda skôr vankúšisko. 
Žiada sa mi zájsť tam opäť - na návštevu, len tak nakuknúť, sadnúť si, akože iba tak, posedieť a nechať sa očariť, stať sa súčasťou , nadýchnuť sa, v jednom rytme - a uletieť. 
Logujem sa na ticketportal. Čo ak už nebudú lístky? Na chvíľku zadržím dych. Nie že by šlo o čosi bez čoho neprežijem. Len si chcem spraviť radosť a nechcem si povedať nie. Zopár ich ešte je a pár z nich je už môj. Do hľadiska dole. 
Len mi je trošku smutno z kultúry, s ktorou chodíme za kultúrou. Páni a dámy, rifle nie sú vhodné do divadla, aj keď má v názve meno holandskej pivovarníckej spoločnosti. A je mi fuk, že ste za tie asymetricky chcieť vyzerajúce diery dali sedem tisíc u Huga B. - alebo štyri stovky u Huga M.
Asi by bolo fajn, keby sa tlačili pravidlá slušného správania a základy bontónu na zadné stránky lístkov – najlepšie v komixe.