Politický príbeh v piatich dejstvách
Ani som neverila, že sem ešte niekedy napíšem ďalší blog. Ale ako sa hovorí: nikdy nehovor nikdy…
Viete, aké je to stretnúť ducha? Ja som to zažila — v tomto prípade politického. Neveríte vlastným očiam ani ušiam, a predsa je znovu medzi nami — v plnom politickom zdraví — nik iný ako Rudolf Kusý!
Myslela som si, že naňho zabudnem a pripomenie mi ho už len správa o tom, ako sa jeho prípad skončil — možno tak o desať rokov. Veď vieme, kde žijeme: súdy tu trvajú večnosť. O to viac ma prekvapilo, keď som zistila, že po dvoch zadržaniach v rôznych prípadoch opäť kandiduje na starostu.
Pri prvom prípade sa vzdal kompetencií v oblasti stavebného úradu a poveril nimi vicestarostu. Po druhom zadržaní odstúpil z funkcie. Prokurátor vtedy žiadal väzbu pre obavu z možného ovplyvňovania svedkov a pokračovania v trestnej činnosti, súd ho však prepustil na slobodu. Ja si jeho odstúpenie vysvetľujem tak, že tým chcel dosiahnuť, aby sa trestné stíhanie ďalej viedlo na slobode, a vyhnúť sa väzbe. Opravte ma, ak sa mýlim, ale podobný prípad si na Slovensku nepamätám.
Čakala by som, že človek čeliaci obvineniu zo závažnej korupčnej trestnej činnosti — pri ktorej sa podľa medializovaných informácií spomína trestná sadzba 10 až 15 rokov — svoju kandidatúru aspoň dôkladne zváži. Zdá sa však, že nie každý to vníma rovnako.
Viete si predstaviť, že by za starostu zvolili človeka, ktorý by počas volebného obdobia mohol skončiť pred súdom alebo vo väzbe?
Tento príbeh rozpráva o tom, ako sa z úprimného a autentického aktivistu z Nového Mesta postupne stal výrazný hráč komunálnej politiky. Jeho ambície časom prerástli hranice mestskej časti: kandidoval na župana aj na primátora Bratislavy.
Nakoniec z toho vznikla poriadne dlhá úvaha — je to teda riadna porcia čítania. Ak máte chuť, skúste si ju prečítať celú.
Dejstvo prvé: Aktivista z Letnej
Keď sa vrátim na začiatok tohto príbehu, nevidím miliónové kampane ani bilbordový smog. Príbeh Rudolfa Kusého sa nezačal veľkou politikou. Naopak, jeho politický štart bol štandardným životom lokálneho aktivistu – skromný, ľudový a autentický. V roku 2006 začínal ako radový poslanec mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Do povedomia verejnosti sa zapísal ako neúnavný človek z terénu, ktorý bojoval za záujmy bežných rodín.
Jeho silnou agendou, vďaka ktorej si získal dôveru obyvateľov, bolo riešenie akútneho nedostatku miest pre deti a boj za rozširovanie a záchranu kapacít miestnej škôlky na Letnej ulici [zsriazanska.edupage.org]. Kusý vtedy fungoval bez akéhokoľvek veľkého marketingu, chodil s petíciami priamo medzi rodičov na detské ihriská a ostro kritizoval vtedajšie vedenie mestskej časti za nečinnosť v školstve.
Táto autentická vlna bez masívnej propagácie ho v roku 2010 vyniesla až ku kandidatúre na starostu Nového Mesta. Prvé voľby boli absolútnou drámou, v ktorej rozhodoval doslova každý hlas – Kusý vyhral o neuveriteľných 48 hlasov [volby.sme.sk].
O štyri roky neskôr, vo voľbách v roku 2014, masívnu kampaň takisto vôbec nepotreboval. Žiadne monštruózne bilbordy sa nekonali. Ľudia si ho stále pamätali ako „svojho chlapca z ulice“, ktorý pre nich reálne pracoval. Tieto druhé voľby vyhral s obrovským náskokom [volby.pravda.sk]. Práve po tomto úspechu a upevnení moci v mestskej časti mu však lokálna úroveň začala byť pritesná. Rozhodol sa pokúsiť o prestup na vyššiu úroveň samosprávy a práve v tom momente sa, ako to vnímam ja, skromný aktivista z Letnej ulice začal strácať.
Dejstvo druhé: Veľká kampaň a prvé zatknutie
V roku 2017 sa Kusý pokúsil stať bratislavským županom a vtedy prvýkrát spustil dovtedy nevídanú, agresívnu celokrajskú bilbordovú kampaň. Stovky obrovských plôch s jeho tvárou viseli v uliciach mesiace pred voľbami. Keď sa ho na to novinári začali pýtať, nastal totálny skrat v komunikácii.
Novinári poukazovali na to, že Kusý nedokázal odpovedať na elementárne otázky o dĺžke a financovaní vlastnej kampane. Týždenník Trend a ďalšie médiá detailne monitorovali jeho neistotu, keď sa zamotával do vlastných vyjadrení. Zvláštna rétorika sa objavila v momente, keď Kusý vyhlásil, že obrovské sumy na reklamu nepochádzajú od skrytých sponzorov, ale že celú kampaň mala financovať jeho vlastná rodina. Tento pokus „vykresliť sa“ ako mocný rodinný klan v štýle amerických Kennedyovcov však narazil na nepochopenie a vyvolal veľké podozrenia z netransparentnosti a umelého podhodnotenia cien, na čo ostro upozorňovala Transparency International Slovensko (TIS).
Pre Rudolfa Kusého bol október 2020 zlomom, ktorý paralyzoval bratislavskú verejnosť a priniesol mu prvé zatknutie v živote [tnlive.sk]. Kriminálka ho vtedy zadržala na ulici priamo pred jeho úradom [tnlive.sk]. Tri noci strávil v cele predbežného zadržania pre obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa pri stavebných konaniach [spravy.stvr.sk].
Keď ho po dvoch dňoch v putách viedli pred sudcu, Kusý neskrýval rozhorčenie a celú akciu vnímal ako brutálnu demonštráciu sily:
Do prípadu vstúpila renomovaná advokátska kancelária, ktorá prevzala jeho zastupovanie. Právna bitka priniesla rýchly úspech. Okresný a následne aj odvolací Krajský súd v Bratislave ho prepustili na slobodu a postup polície ostro rozmetali [topky.sk]. Súdy vtedy dali Kusého obhajobe za pravdu s tým, že rozhodovanie o stavebnom povolení nie je trestným činom a zadržanie na ulici bolo neadekvátne [topky.sk]. Definitívnu bodku za touto prvou skúsenosťou dal neskôr generálny prokurátor, ktorý celé stíhanie zmietol zo stola, na čo neskôr Kusý hrdo poukazoval [bratislavskenoviny.sk]: „Celá vec je uzavretá, nespáchal som žiadny trestný čin. Som nevinný.“
Takže z toho môže vzniknúť paradoxný „judikát“: „Starosta môže konať, nemusí konať v prípadoch, keď sa mu nechce, a občania sa s tým musia zmieriť.“ Znamená to, že ak nečinnosť nie je trestná, stavebný úrad už nemusí dodržiavať ani lehoty? Takýto odkaz by bol absurdný – akoby bolo všetko v poriadku, hoci stavebný úrad nekoná.
Tento hladký úspech elitných právnikov však mohol v pozadí vytvoriť ilúziu, že aj z každého ďalšieho problému sa dá dostať bez väčšej námahy. Ktovie, ako by právnici tejto advokátskej kancelárie vnímali situáciu, keby sami čakali na povolenie vlastného rodinného domu a stále sa ho nevedeli dočkať.
Dejstvo tretie: Veľké ambície, veľké peniaze
O dva roky neskôr sa Kusého ambície definitívne preklopili do celoštátnej ligy. Vstúpil do politickej strany Dobrá voľba, ktorú viedol Tomáš Drucker. Kusý sa stal členom predsedníctva a mal ambície ďalej politicky rásť. Keď sa v roku 2022 rozhodol kandidovať na primátora Bratislavy, jeho kandidatúru podporila širšia koalícia.
Cez stranu Dobrá voľba Tomáša Druckera pretieklo na jeho kampaň 105-tisíc eur. Mnohí nechápali, prečo sa do toho zapojilo aj KDH na čele s Milanom Majerským, ktoré na Kusého kampaň poslalo rovnakých 105-tisíc eur. Jedným z možných vysvetlení mohla byť rodinná väzba na Jána Figeľa. Figeľ bol historicky jednou z najvplyvnejších postáv hnutia: pôsobil ako jeho dlhoročný predseda, podpredseda parlamentu a historicky prvý slovenský eurokomisár. Médiá v minulosti informovali aj o tom, že Figeľ v roku 2011 „náhodou“ daroval byt občianskemu združeniu Bol raz jeden človek, ktorého štatutárkou bola jeho sestra [topky.sk; pravda.sk].
Majerský neskôr pod tlakom novinárov priznal, že hnutie v kampani poslúžilo ako krytie na ukrytie tajných sponzorov, medzi ktorými sa vynárali ľudia blízki bývalému ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi.
Táto politicko-finančná schéma však vyvolala zúrivú reakciu vo vnútri samotného KDH. Bývalý predseda hnutia Alojz Hlina, ktorý v Novom Meste dlho žije, verejne a ostro skritizoval vtedajšie vedenie [dennikn.sk]:
„V hnutí opäť vyrastajú chápadlá, ktoré som kedysi odťal. Zatiaľ čo ja som počas svojho predsedníctva podpisoval všetky väčšie darovacie zmluvy zásadne u notára, pod vedením Milana Majerského sa akceptujú neakceptovateľné praktiky a netransparentné peniaze. Kvôli tejto situácii s Kusým by mal Majerský okamžite skončiť.“
Jeho štýl riadenia na miestnom úrade vyvolával dlhodobé konflikty a kritiku zo strany opozičných poslancov i verejnosti [hnonline.sk]. Rozhodnutia o dôležitých územiach, stavebných konaniach a rozvoji štvrtí sa centralizovali priamo u starostu. Kusý čelil permanentnej kritike, že s volenými zástupcami nehrá otvorenú hru a o kľúčových zámeroch či rokovaniach s investormi ich informuje až v momente, keď sú veci prakticky rozhodnuté [hnonline.sk]. Poslanci mu na búrlivých zasadnutiach verejne vyčítali ignorovanie prijatých uznesení zastupiteľstva a centralizáciu moci. V najvypätejších momentoch debaty ostro poukazovali na to, že kým emócie v sále vybuchujú, starosta sa len pokojne usmieva do prítomných kamier. Táto kritika silnela najmä v oblastiach ako Kramáre či Tehelné pole, kde podľa aktivistov prechádzali schvaľovacie procesy poza chrbát verejnosti, zatiaľ čo starosta sa navonok prezentoval ako nekompromisný ochranca pred výstavbou [hnonline.sk].
Druhý zlom prišiel v novembri 2022, keď Kusého zadržala NAKA v rámci protikorupčnej akcie Development [spravy.stvr.sk]. Vyšetrovatelia vzniesli obvinenie z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku [dennikn.sk]. Podľa polície mal Kusý ako starosta práve vďaka svojmu postaveniu systematicky blokovať stavebné povolenia a následne cez sprostredkovateľov žiadať od developerov úplatky, v jednom prípade až 150-tisíc eur [dennikn.sk]. Krátko nato predsedníctvo Dobrej voľby a Umiernených odhlasovalo pozastavenie jeho členstva v strane. V júni 2023 generálny prokurátor Maroš Žilinka nevyhovel Kusého žiadosti o zrušenie obvinenia podľa § 363; podľa dozorujúceho prokurátora považoval priebeh prípravného konania za zákonný [dennikn.sk].
Dejstvo štvrté: Návrat na scénu
Napriek tomu, že trestné stíhanie pokračuje, Rudolf Kusý sa nevzdal. Pri svojom návrate v roku 2026 sa opäť prihlásil do boja a ako nezávislý kandidát na starostu mestskej časti Bratislava-Nové Mesto postúpil priamo do predvolebného ringu [banm.sk].
Jeho aktuálny program nesie názov „Plán Nové Mesto 2026–2046“ [rudolfkusy.online]. Kritici a politickí komentátori tento krok ironicky prirovnali k plánovaniu v štýle Alexandra Lukašenka. Ide o centralizované, megalomanské 20-ročné plánovanie, ktoré sľubuje žiarivú budúcnosť na desiatky rokov dopredu. Finančné možnosti samotnej mestskej časti takémuto plánu nezodpovedajú.
Kusého kampaňové materiály dnes zaplavujú okres Bratislava III. Na papieri kreslí luxusné vizualizácie budúcich komunitných kín či moderných areálov pre deti [rudolfkusy.online]. V súvislosti s týmito veľkolepými plánmi na rozvoj kultúrnych sál sa však žiada dodať iba toľko, že jednu takú najväčšiu sme tu v Novom Meste už mali v podobe Istropolisu.
Jeho vzťah k verejným debatám má dlhšiu históriu. V kampani na župana v roku 2017 sa v jednej z diskusií dostal pod paľbu za výrok o možnej spolupráci s ĽSNS, za ktorý sa neskôr ospravedlnil. O päť rokov neskôr, keď kandidoval na primátora, odmietol debatu Denníka N s tým, že pochybuje o jej férovosti. Hoci sa zúčastnil aj ďalších debát, zdá sa mi, že v otvorenej diskusii nie je doma. Teraz podľa všetkého odmietol účasť na stretnutí kandidátov v Novej Cvernovke. Oveľa viac mu vyhovuje situácia, keď má všetko pod kontrolou: mikrofón drží v ruke iba on sám a nemusí odpovedať na otázky, na ktoré odpovedať nechce. V platených inzerátoch tak nerušene prezentuje svoje vízie.
V pamäti obyvateľov však zostali príspevky na portáli Odkaz pre starostu a rokovania miestneho zastupiteľstva počas jeho druhého a tretieho volebného obdobia. Opakovane sa na nich otvárali podnety a problémy z každodenného života v mestskej časti.
Dejstvo piate: Záverečný účet
Kto naozaj vyhráva „boj s developermi“?
„Buď zomrieš ako hrdina, alebo sa z teba stane zloduch.“ (Temný rytier, 2008, USA a Veľká Británia, réžia Christopher Nolan.)
Jednou z najvýraznejších čŕt Kusého politického marketingu bola jeho štylizácia do roly nekompromisného ochrancu mestskej časti pred neriadenou výstavbou. Pred voličmi sa opakovane prezentoval ako štít, ktorý vlastným telom bráni Kramáre či Tehelné pole pred developermi.
Keď sa však pozriem na výsledky jeho dvanásťročného starostovania, na povrch vypláva iná skutočnosť. Tí najväčší a najsilnejší developeri v Novom Meste napokon vždy postavili, čo chceli. Ich finančná a politická sila bola taká veľká, že ich projekty sa na úrade nikdy definitívne nezastavili. Celé to niekedy pôsobilo skôr ako divadlo pre verejnosť.
Áno, Kusý si v kampaniach pripísal body za to, že investori po dlhých ťahaniciach a obštrukciách svoje plány občas skresali – postavili budovy o niečo nižšie, skromnejšie alebo s menším počtom poschodí. Pre developera to však bola prijateľná daň za to, že nakoniec dostal zelenú. Veľkí hráči tak či tak svoje bytové komplexy a polyfunkčné objekty v lukratívnych štvrtiach dostavali, kým bežní obyvatelia zostali žiť v preťažených štvrtiach bez adekvátnych ciest a parkovacích miest.
Práve preto vo mne na konci dňa vyvoláva najväčšie pochybnosti fakt, že podľa polície zdržiavanie stavebných konaní nemuselo byť vždy motivované ochranou občanov. Vyšetrovanie NAKA prinieslo podozrenia, že zdržiavanie mohlo slúžiť ako páka na investorov, od ktorých mali byť žiadané úplatky [dennikn.sk].
Boj o politický „backup“ a nič nie je zadarmo
Keď sa pozerám na celú doterajšiu kariéru Rudolfa Kusého, jasne sa mi ukazuje jeden opakujúci sa vzorec: post starostu Nového Mesta bol preňho vždy akousi istotou a politickým backupom. Kedykoľvek sa pokúsil odísť niekam vyššie – či už na župu v roku 2017 alebo na bratislavský magistrát v roku 2022 – a tieto veľké sny mu nevyšli, zakaždým sa bezpečne vrátil späť do svojej domovskej mestskej časti. Nové Mesto preňho funguje ako overené útočisko a záloha, kde má stále vybudované silné lokálne zázemie, na ktoré sa dá v prípade neúspechu spoľahnúť.
V týchto voľbách je však situácia výrazne iná. Kým prebieha jeho trestné stíhanie, v politických kruhoch okolo neho zostáva ticho. Nikto sa k nemu oficiálne a verejne nehlási. Ocitol sa v situácii, keď mu nezostáva nič iné, len staviť na vlastnú päsť a vytvoriť si nový komunálny tím. Iná cesta k moci preňho momentálne neexistuje.
Očakáva sa, že na samotný záver kampane pripraví veľkú spoločenskú akciu s bezplatným vstupom, možno aj občerstvením a kvalitným programom. Takéto podujatie má opäť ohúriť verejnosť a prekryť problémy, ktoré v mestskej časti pretrvávali počas jeho funkčných období. V rámci svojho vystúpenia predstaví plán rozvoja mestskej časti na najbližších neuveriteľných dvadsať rokov. Tento časový horizont ďaleko prekračuje jedno funkčné obdobie a vyvoláva vo mne dojem, akoby tu chcel ostať navždy, veď ak to nestihne počas jedného funkčného obdobia, má na to ešte 16 rokov. Bolo by vhodné, keby vám okrem toho, čo chce urobiť, povedal aj to, ako to chce uskutočniť. No to najdôležitejšie vám určite nepovie: kde na to mestská časť vezme peniaze. Mestská časť stále spláca úver a nedá sa predpokladať, aké eurofondy budú k dispozícii počas najbližších dvadsiatich rokov.
Zároveň netreba zabúdať na ekonomické pozadie každej kampane. Veľké investície, ktoré do nej vložili neviditeľní donori a záujmové skupiny z pozadia, sa jednoducho musia vrátiť, lebo toto nie je žiadna charita a nič nie je zadarmo.
Pre mňa, ktorá túto líniu sledujem od roku 2006, je to fascinujúci, no zároveň veľmi smutný politický príbeh. Príbeh o úprimnom lokálnom aktivistovi, ktorý bojoval za materskú školu a parky a kedysi staval na bezprostrednom vzťahu s občanmi, no napokon skončil ako autokrat. Jeho lokálny aktivizmus vystriedala racionálna kampaňová vypočítavosť prepojená so záujmami kapitálu z pozadia. Volebné urny v Novom Meste už čoskoro ukážu, či unavení obyvatelia dajú ešte jednu šancu človeku, ktorým sa niekdajší aktivista stal, alebo či jeho politický príbeh definitívne uzavrú.
