Násilie je násilie. Nazývajme veci pravými slovami. Muži, ktorí sa dopúšťajú násilia na manželkách, partnerkách, spravidla nazývajú násilie inými slovami. Hovoria o konflikte, hádke, neúmyselnom strčení alebo facke, ktorá bola vyprovokovaná práve konaním ženy. Ide o veľmi typické obranné mechanizmy ako popieranie, bagatelizácia, racionalizácia, či hľadanie príčiny v správaní obete... Jedno je ale všetkým jasné, aj tak je to násilie. Takýchto prípadov je na Slovensku žiaľ mnoho. Podľa Európskej agentúry pre základné práva, fyzické alebo psychické násilie od súčasného, resp. bývalého partnera zažila, či zažíva každá tretia žena. V prípade predsedu parlamentu sú však situácia a okolnosti spoločensky oveľa vážnejšie. Domáce násilie, resp. násilie v partnerských vzťahoch sa utvára a udržiava na viacerých úrovniach: individuálnej, komunitnej, spoločenskej a kultúrnej. Formuje sa teda aj celospoločensky, kde sa vytvára podhubie toho, či násilie budeme tolerovať, alebo nie. Ak predstaviteľ štátu, ktorý okrem iného nesie zodpovednosť aj za verejný diskurz v tejto téme, násilie ospravedlňuje, negatívne dôsledky ďaleko presahujú rozmer jeho rodiny a partnerky, hoci vôbec nepodceňujem ani tieto negatívne konzekvencie. Boris Kollár hovorí, že sa neovládol a pod vplyvom emócií jednoducho zareagoval v zmysle ochrany života a zdravia svojho dieťaťa. Omyl, nejde o nezvládnutú situáciu, ani afekt, či impulzívne konanie. Takéto argumenty spravidla počúvame od mužov, ktorí sa násilia na ženách dopúšťajú. B. Kollár predsa sám prezentuje svoje postoje, názory a presvedčenia, že násilie ma u neho v niektorých situáciách zelenú, že je správne a že by konal rovnako... Čiže ide skôr o strategické a kontrolované správanie, kedy on násilne koná podľa toho, ak to pokladá za odôvodnené. Žiaľ, tu sa veľmi mýli. Násilie nemá priestor v partnerských vzťahoch nikdy a za žiadnych okolností. Násilie je jednoducho násilie.
Je možné násilné konanie ospravedlňovať správaním partnerky?
Druhá časť spoločenskej debaty sa venuje jeho partnerke. Počúvame vety typu, že čo čakala? Či si za to svojim prístupom nemôže sama? Vedela predsa aký je? A tu sa mýlime mnohí. Inými slovami, ak s niekým hodnotovo, či postojovo nesúhlasíme, neznamená to, že si taká osoba násilie zaslúži, lebo násilie je násilie. Rovnako týmto dôvodením spochybňujeme obeť... Presne toto ale zaznieva aj od Borisa Kolára, ona je taká, onaká, spravila to a ono. Otáča teda pozornosť na niečo iné a táto stratégia obete znevažuje, spochybňuje a odvracia pozornosť od násilia, za ktoré je sám zodpovedný. Odpoveď je ale jednoduchá, za násilie je zodpovedný vždy ten, kto sa ho dopúšťa.
Tretia časť diskusie sa týka dieťaťa, či teda partnerka Borisa Kollára nebola násilná voči dieťaťu? Ak aj áno, odpoveďou zrelej osobnosti vo vyspelej spoločnosti nemôže byť násilie. Nikdy som sa v praxi nestretol s tým, že by ľudia, ktorí v detstve zažívali násilie, boli radi, keby ich otec potrestal matku fackami za akékoľvek jej správanie. Dôvod je jednoduchý. Násilie voči matke, je aj násilie voči dieťaťu.
Boris Kolár si zatiaľ v téme násilia neviedol dobre. Kritika je dobrá vec, ale je potrebné ponúkať aj alternatívu. Jedna vec je odsúdiť násilné správanie a druhá je ponúknuť možnosť zmeny. Odmietnutie násilia je nevyhnutný predpoklad spoločenskej zmeny, je však potrebné ponúknuť aj alternatívu, ako sa môžu muži, ktorí sa násilia dopúšťajú, zmeniť tak, aby boli voči partnerkám a deťom citlivejší, pozornejší, reflektujúci viac ich potreby a pocity. V tomto smere systémové riešenie na štátnej úrovni zatiaľ absentuje. V občianskom združení Liberate sa venujeme tomu, ako na tejto zmene pracovať, dosiahnuť ju a udržať.
Boris Kollár môže byť paradoxne aj tým, ktorý v téme násilia na ženách urobí veľmi veľa. Ako? Pozývam ho, aby sa prihlásil do programu pre mužov, ktorí sa dopúšťajú násilia na ženách, prevzal zodpovednosť za vlastné násilie a v najlepšom prípade aj verejne túto myšlienku podporil. Nestačí len vzťah, kde je prítomné násilie, ukončiť, pretože je viac ako pravdepodobné, že sa tieto násilné vzorce správania budú prejavovať aj v ďalšom a ďalšom vzťahu. Len práca s mužmi, ktorí sú v blízkych vzťahoch násilní, môže tento začarovaný kolobeh zastaviť.
