Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Ponorená do ticha
Izba je v noci mladej
Nik roztúžene nevzdychá
Len pery chcú šepnúť „... nádej ..."
Bo rytier lásky v brnení
Nesňal jej vienok z hlavy
Tej mladej Noci v domnení
Že pred ním niečo tají
Chcela by Nôcka možno ... snáď ...
Raz vysloviť to „... áno ..."
No musela by isto znať
Že prv ... nadíde ráno ...
Že ponorí sa v Slnka jas
Čo trápenie v popol spáli
I bolesť rád si odpyká
I slzu vysuší v žiali
Potom ten rytier v brnení
Zloží si chladnú masku
A Nôcka môže bez zábran
Priehrštím prijímať ... lásku ...
