Prvýkrát

Viedenské ponuré ... ešte tiché ráno

Nohami brázdiš jeho chladný dych

V skrehnutých prstoch záprah bolestí

či zlého kruhu bludných náhod 

Však v lícach zrieť rumeň túžob ...

a v očiach iskry plachých nádejí ...

Tak ... odhoď už smútok z odlúčenia

i prázdno časov minulých

Pred sebou máš štrnásť dlhých nocí

a nekonečne dlhých štrnásť dní

Nuž ... vztyč hlávku a vykroč smelo 

v tú bránu Tebou nepoznanú

Ty ...

 predrahá ... 

 milá ... 

 pflegerin ...