V duchutých nikdy nekončiacich príbehov,
takýchz tisíc a jednej noci,
prihováramsa katom bez zábran ...
...neviem si poradiť, nech mi to vysvetlia:
Prečoniet nádeje ...? A ... prečo niet pomoci ...?
Ty,Čierna Diera, macocha Temnoty,
janechcem, počuješ ?!,
stratiťsa naveky, kde predkovia pravekí mali svoj nebeský chrám.
V studenomobjatí, žiarlivom zajatí,
užnesmieme
-on a ja -
v polnočnomblúznení,
naslúchaťsonátam mesačných svitov a nádhere slnečných rán ?
Farebnosťvesmíru, tá iskrivá žiara,
stratilanavždy svoj jas ...
Konečnástanica ?
Janechcem pozerať do očí tmavýcha studených lámp.
...vo víre hodnôt
blúdimeod lásky ku láske ...