Záhadná

Pod nočnou oblohou,

pod záprahom hviezdnatým

milenka náročná postáva pri hati,

k hladine vystiera svoje nežné paže,

tam dvaja sľubujú - už nikdy nik,

navždy len ja a ty. 

V mesačnom svite vášnivá milenka

šepoce im slová, lebo on a ona

v zasnenom objatí nezmôžu sa na ne ...

Pod pláštikom noci bozky ukrývajú

a ich hebké dlane na striebristom rúšku

kreslia krúžok v krúžku. 

Šveholia si vlnky opreteky s vánkom -

Ktože je to, ktože, tá záhadná pani ...?

A bútľavé stromy a kamene staré,

radi by sa pridať k tejto tichej vrave,

ale iba hľadia, sťa svedkovia nemí ...

Kto je tou trúfalou, čo nechce sa jej od nás,

čo túži byť tu s nami ? 

Je to ľahké predsa a múdri to vedia -

- voláme ju LÁSKA a nájdeme ju všade.

V každom milovaní ...