V súčasnej dobe sa na pultoch kníhkupectiev objavuje čím ďalej, tým viac titulov od domácich spisovateľov. Na jednej strane je vysokým pozitívom, že sa naša literatúra konečne hýbe dopredu. Druhou (paradoxnou) stranou mince je však fakt, že zatiaľ čo sa tomu kdesi v hĺbke duše tešíme, napokon v nás aj tak prevládne nedôvera. Veď ako by niekto zo Slovenska mohol mať talent??? To je predsa nemysliteľné!!! Momentálne predsa nežijú Hečko, Nižnánsky, Zelinová a ďalší, ktorí úspešne mútili literárne vody v minulom storočí.
Iste, máme tu Keleovú-Vasilkovú a ďalšie spisovateľky, ktoré sa udomácňujú v domácich knižniciach, ale stačí to? Prečo slovenské vydavateľské hrajú na istotu a vydávajú najmä diela označované ako „ženská literatúra"? Boja sa investovať do iného žánru, lebo sami nedôverujú slovenskej kultúre? Alebo je to všetko len a len o peniazoch? Romantické príbehy idú na dračku, je to trend a treba sa mu prispôsobiť...
Samozrejme, môžete tvrdiť, že oproti západnej produkcii sa má naša tvorba čo učiť, ale nie sú takéto slová len vodou na mlyn všetkým neveriacim Tomášom? Prečo by sme sa neustále mali porovnávať s inými krajinami??? Prečo nemáme v sebe vypestovanú dostatočnú hrdosť na to, aby sme si uvedomili, že sme plohodnotnou súčasťou európskej kultúry? Tárať dve na tri o nízkej úrovni našej produkcie je predsa len ľahšie ako dať jej šancu a siahnuť po nej.
Je to spôsobené tým, že nám počas minulých storočí boli odporúčané knihy určitých proveniencií (maďarskej či ruskej)? Sme v súčasnosti natoľko potešení širokým výberom, že prehliadame domácu tvorbu? Je to v nás nejako geneticky zakódované? Ťažko povedať...
Postupne sa na priečkach bestsellerov objavujú permanentne aj mená našincov, čo je rozhodne veľké plus. Myslíte si, že sú to všetko len braky?
V tom prípade vám poviem len jedno - Tak vám treba! Svojou zaslepenosťou len potvrdzujete to, čo som spomenul vyššie. Nech je, ako chce, som hrdý na to, že mám možnosť spoznať skvelých slovenských autorov a rozhodne im dám prednosť pred tými zahraničnými. Prečo? Lebo si to zaslúžia nielen oni, ale aj ja ako čitateľ.
