Väčšina krimirománov má buď výraznú hlavnú postavu policajného vyšetrovateľa, alebo celý tím, ktorý systematicky pracuje a krok za krokom postupuje pri hľadaní vinníkov. V Našepkávačovi máme jedno i druhé, hoci medzi členmi tímu nejestvuje symbióza a ako sa postupne ukazuje, každý člen má svoje tajomstvá. A čo je ešte zarážajúcejšie, ich protivník ich dôkladne pozná a neváha ich využiť proti nim... Keďže identita šiesteho dievčaťa ostáva záhadou, na pomoc je povolaná expertka na hľadanie detí. Mila má skúsenosti so zneužívanými deťmi, únosmi a ťažkými osudmi, a je už pomerne odolná voči nedôvere a skepse iných ľudí. Nevšíma si očividnú nevraživosť v tíme a plne sa sústredí na svoju úlohu. Lenže na čele skupiny je príťažlivý a záhadný kriminológ Goran Gavila, ktorý v nej ako prvý po dlhom čase prebudí schopnosť pociťovať čosi viac než pracovný zápal...
Mŕtvoly dievčat sa nachádzajú na rôznych miestach - opustený sirotinec, novopostavená vila, pozemok bohatého magnáta, ktorý za celý život takmer neopustil priestor svojho domu... Tím vyšetrovateľov zisťuje, že každé miesto nálezu je vlastne miestom činu, pretože kedysi v minulosti tam došlo k zločinu, ktorý však ostal nepotrestaný... Je teda človek v pozadí beštiálnym vrahom, alebo odhaľuje vinníkov, čo ušli spravodlivosti? Ako je možné, že pozná dávne zločiny? A akým spôsobom je spojený so všetkými vrahmi? A najmä - kto je to a prečo to všetko robí?
Prečítal som už mnoho kriminálnych a detektívnych príbehov, no Našepkávača rozhodne zaraďujem medzi to najlepšie, čo u nás v danom žánri vyšlo. Dej má skvelú dynamiku, temnú atmosféru, prekvapenia na vás číhajú na každej strane a keď sa už nazdávate, že je vám všetko jasné, autor vás presvedčí, že sa s vami len nepekne zahral. Dúfam, že vydavateľstvo Slovart prinesie v preklade aj ďalšie diela Donata Carrisiho, pretože ak sú aj tie takto vysoko kvalitné, zaslúžia si vašu (či našu) pozornosť.
