Pred pár dňami som po nejakom čase opäť dobrovoľne-nasilu siahol po slovenskej autorke, ktorá ma svoju studnicu tvorivých ambícií už istú dobu vyčerpanú. Bola ňou Hana Zelinová a jej trilógia Anjelská zem.
Väčšine čitateľskej verejnosti je známa najmä ako autorka rodinnej ságy a úspešného seriálu Alžbetin dvor. Nepopieram, že aj ja patrím medzi fanúšikov nešťastnej Alžbetinej lásky k mladému maliarovi a jej trpkého konca. Preto ma tak trochu mrzí, že nebyť povinného čítania na seminári o slovenskej literatúre po roku 1945, nebol by som zrejme siahol po spomínanej trilógii.
Nečudo, veď v záplave nových domácich i zahraničných autoriek a autorov, ktorí sa na nás valia z pultov kníhkupectiev, už len málokto z nás venuje svoj čas aj príbehom staršieho dáta. Je to škoda, pretože si dovolím tvrdiť, že Hana Zelinová by mnohých z nich i dnes hravo strčila do vrecka.
Jednotlivé diely trilógie nesú názvy Anjelská zem, Hora pokušenia a Voda milosti/Dievočka, vstaň! Každý z nich má zhruba 100 strán, čiže dokopy dávajú knihu bežného rozsahu. Sledujú príbeh Valérie, ktorá s rodinou prichádza na pozemok, ktorý jej otec Hilárius dostal ako odmenu za tridsaťročnú prácu na „Generálkinom majeri". Hilárius ju pomenuje Anjelská zem.
Vzhľadom na to, že ide o ságu zaberajúcu takmer jedno polstoročie, nebudem sa o deji zmieňovať veľmi zoširoka. Hlavnou hrdinkou je už vyššie spomenutá Valéria, ktorá nie je vo svojom mladom veku natoľko spätá so zemou ako jej najbližší a zatúži po prepychu a bohatstve. Stáva sa manželkou bohatého obchodníka Emila Kordu a nevlastnou matkou jeho dcér, ktoré sú v jej veku. Ani novonadobudnuté peňažné imanie jej však neprinesie šťastie a keď uplynie dvadsať rokov, uvedomuje si, ako veľmi jej chýba domáci krb. Spoznáva lásku v dobrodruhovi Tomášovi Pilátovi, no vzdáva sa jej v prospech svojej dcéry. Avšak Klára napokon umiera pri pôrode a Valéria sa s vnučkou v náručí po rokoch vracia domov...
Dej je popreletaný množstvom ďalších postáv, ktoré dotvárajú celkovú románovú atmosféru a sú plnohodnotnou súčasťou príbehovej rieky. Každá z nich si nesie na chrbte svoje hriechy a je len na nich, ako sa s nimi popasujú. Jedna vec je však istá - na Anjelskej zemi sa všetci môžu dočkať vytúženého pokoja a odpustenia.
Možno ani vy nepatríte k vyznávačom staršej slovenskej literatúry, ale po prečítaní Anjelskej zeme si tak ako ja uvedomíte, že obľúbené romány plné lásky, nenávisti, intríg a odpustenia tu boli skôr ako my sami ;o)
