Krst kníh Mesto tieňov

Keď som prišiel na "miesto činu", ktoré v tomto prípade predstavovala kaviareň nad kníhkupectvom Svet knihy na Obchodnej ulici, prípravy na nadchádzajúci event už boli v plnom prúde. PR manažérka vydavateľstva Ikar, pani Mária Lešková, spolu s ďalšími osôbkami umietňovala stoly a stoličky na svoje miesto a robila všetko pre to, aby to bolo tip-top. Krátko po mojom príchode sa dostavili aj páni z firmy "6mm", ktorí ma mali na začiatku celej akcie zatknúť a za znamenitého rozruchu doviesť až na moje miesto v kaviarni. Hneď od prvého momentu mi boli veľmi sympatickí, sú to skutoční profesionáli a bolo na nich vidieť, že svoju prácu robia radi. V krátkosti mi vysvetlili, ako čo prebehne, doladili sa detaily a nasledoval krátky nácvik, aby nás neprekvapila v plnom prúde nejaká nepríjemná záležitosť. Ja sám som však ostal prekvapený, keď som oprel ruky o stenu, roztiahol nohy (nepredstavujte si nič oplzlé) a.... musel som počítať do 10! Vraj je to bežný postup, aby sa tým odviedla páchateľova pozornosť. Celkom ma to pobavilo, pretože ja a matika, to ide dokopy asi tak, ako Britney Spears a zdravý rozum. Ale nejaké základy mi ešte ostali, takže to počítanie by nemalo byť až taký problém :o)) Navyše ma utvrdili v tom, že kým napočítam do 10, založia mi putá a všetko okolo toho...
Mal som ešte niekoľko hodín voľna, a tak som so svojou kamoškou Inkou :o) zašiel do jedného z obchodných centier na pizzu a kúpiť si niečo na obutie, čo by sa mi hodilo k mojej košeli viac ako modro-biele botasky :o)) Páni, neviem, či som vrcholne nemoderný alebo súčasní návrhári obuvi popustili uzdu svojej fantázii, no mal som veľký problém s výberom! Ale napokon som si predsa len niečo vybral... uf, už som strácal nádej :o))
Keď som sa pred pol piatou vrátil na miesto činu (celé to malo začať o piatej), všetko bolo pripravené a ja som sa už nevedel dočkať, hoci mi len nedávno ešte zvieralo žalúdok. Začali prichádzať prví hostia, novinári a televízne štáby. Zoznámil som sa moderátorom krstu, ktorým bol v tomto prípade Janko Pasiar, redaktor Paľby a vynikajúci profesionál (napokon ako každý, s kým som tam prišiel do styku). Kým bol čas, spravil som rozhovor pre Reflex (týmto pozdravujem redaktora Radeka Blaža :o)) Nasledovalo niekoľko fotiek pre vydavateľstvo a potom prišlo kúzelné trio dám, ktoré nemôžem nespomenúť :o) Boli to generálna riaditeľka Ikaru, pani Gabriela Belopotocká, pani Valéria Malíková, takisto riaditeľka vydavateľstva a pani Judita Gembická, šéfproducentka umeleckej tvorby v TV Markíza. Boli naozaj veľmi milé a ústretové :o)
Aby som nezabudol, veľmi som sa potešil aj tomu, že moje pozvanie prijal aj môj redaktor a "opravovač textov" Jarko Hochel :o) Je to veľmi príjemný a vtipný človek, každému odporúčam spoznať ho :o)
Tu sa však moje dojmy nekončili! Naozaj noblesne na mňa zapôsobil Pavel Višňovský, predstaviteľ mjr. Tomečka v seriáli. Hneď na ňom vidno, že je rozhľadený, že má úroveň a je to skutočný gentleman :o) rovnako ako Majo Mitaš, jeho mladší kolega a partner pri vyšetrovaní :o) Práve oni dvaja sa stali krstnými rodičmi mojich kníh, a týmto im ešte raz ďakujem :o)
Mal som pocit, že celá akcia prebehla dosť rýchlo, ale bol to naozaj len môj dojem. Presne o piatej som vyšiel na ulicu, kde už postávali húfy zvedavcov (medzi nimi aj moje najlepšie kamošky Cuca, Peťa a Zuzka :o) a početné televízne štáby. Onedlho sa prirútili dve tmavé autá a vyskočilo z nich niekoľko kukláčov (samozrejme, že nie skutočných... našťastie :o) pritlačili ma o výklad obchodu, až som sa bál, že praskne a musel som počítať... jeden, dva, tri, štyri,... až do 10. Lenže, čo čert nechcel, chlapci ešte neboli hotoví, a tak som musel počítať napokon až do 23!!! Mal som čo robiť, aby som sa nerozosmial! Oni to mali ľahšie, kedže boli zamaskovaní :o)) cez kníhkupectvo a 2 poschodia ma doviedli až pred všetkých zúčastnených. Následne sa rozsvietili blesky fotoaparátov, sprevádzané pobavenými úsmevmi a rečou Janka Pasiara o tom, že po niekoľkých týždňov sa polícii konečne podarilo chytiť Mareka Zet, ktorý je autorom podozrivých kníh ... Všetky nasledujúce udalosti sa odohrali akoby vo sne, takže ich tu nebudem rozoberať ( kto má záujem nech si pozrie archív TV Markíza - Teleráno či Reflex). Môžem ich však popísať slovami ako neopakovateľné, neprekonateľné a absolútne strhujúce. Po krste kníh (krstilo sa odtlačkami prstov) ma obkolesili novinári a žiadatelia o podpis. Dúfam, že sa mi netriasol hlas :o)) bolo to fakt... waaau :o))
S veľkou radosťou som do kníh napísal venovanie predovšetkým "svojim kukláčom", ktorí mi na oplátku venovali na pamiatku tričko s ich logom a krátkym venovaním... Boli skvelí :o))
Navyše som zažil 2 obrovské prekvapenia! Mesto tieňov prerazilo aj do Čiech. To síce nejaká veľká novinka, čo sa seriálu týka, ale týka sa to aj kníh... a bude nasledovať aj krst v Prahe...!! Juch! A po nejakom čase nasledoval telefonát od pani Malíkovej, ktorý v mnohom naznačil, že sa na pultoch objaví ďalšia z mojich kníh!
Čo viac si možno priať? Prežil som úžasný deň v spoločnosti skvelých ľudí. Len ten pocit na druhý deň, keď si človek uvedomí, že už je po tom, nemám nikdy rád :o( utešujem sa však tým, že sa zďaleka nič nekončí a už teraz sa teším na ďalšie podobné akcie :o))