Žofka sa prediera životom ako polosirota, o matku prišla v útlom veku a otec, komunistický prisluhovač, o ňu nejaví záujem. Ujme sa jej stará mama, ale po krátkom čase si po ňu prichádza strýko žijúci v Česku a Žofku si adoptuje. Dospeláci ťahajú za nitky a Žofke ako bábike neostáva iné, len sa prispôsobovať novým situáciám. Ocitá sa v Karvinej, ale ani tu nenachádza skutočný pocit domova. Nová rodina, nová škola, nový jazyk... Žofka postupne stráca kontakt s bývalým prostredím, ale to sa zmení, keď po ňu prichádza jej stará mama a unáša ju späť na Slovensko.
Každý človek potrebuje vo svojej blízkosti niekoho, kto mu bude oporou v ťažkom rozpoložení, kto mu dá dobrú radu a poskytne pocit bezpečia a istoty. Žofka takú osobu našla v tete Hutníčke, obyvateľke ich dediny, ktorá si pre Žofku vždy našla čas a dobré slovo. Je to ona, kto pozná všetky jej tajomstvá a pred kým si mladé dievča môže bez obáv obnažiť dušu. Pomáha jej pochopiť vlastné vnútro i správanie iných ľudí. Aj vďaka nej sa dokáže zamýšľať nad sebou samou a robiť rozhodnutia, ktoré síce nie sú vždy správne, ale i tie ju posúvaj vpred. To sa prejaví napríklad pri snahe vyhľadať otca a jeho novú rodinu v Banskej Bystrici alebo v pomere s učiteľom na strednej škole.
Hoci spoločnosť odsudzuje Žofku už len z akéhosi pomýleného princípu, ona nepociťuje voči ľuďom zášť alebo nenávisť. Je natoľko silná a odhodlaná, že si zo všetkého berie len to dobré, poučí sa z chýb a pokračuje v ceste k dospelosti. Nálepka židovky, siroty a problémového dievčaťa sa s ňou nesie počas dlhých rokov, no Žofka si je vedomá svojich kvalít a rozhodne ich nemieni nechať ležať bokom. Pestuje v sebe motiváciu byť právničkou a niečo v živote dokázať. Zocelený človek pokúšaný osudom dokáže častokrát viac než tí, ktorým všetko padlo do vienka.
Pozitívom je aj fakt, že Žofka nie je klasickou dokonalou hrdinkou, ale má svoje chyby, a práve to ju robí "ľudskou". Planisko je kniha, aká na Slovensku nemá obdobu. Je autorkinou osobnou výpoveďou, skrýva v sebe odvahu, vytrvalosť, životnú múdrosť a nádej pre všetkých, ktorí sa boria s neľahkým životom. Nejde pri tom o silené pôsobenie na emócie, román je písaný verne a dokáže vás celých pohltiť. Nie nadarmo sa hovorí, že najlepšie príbehy píše sám život...
