Hnedé kučeravé vlasy mala vyčesané do uzla, ale pár uvoľnených pramienkov sa Jej krútilo okolo uší, na ktorých sa pohojdávali veľké kruhové náušnice. Tvár nemala vyslovene peknú, ale mejkap a dostatočné sebavedomie jej dodávali výraz odovzdanosti. Vystupujúce lícne kosti a oči zvláštnej sivozelenej farby by niekomu mohli pripomínať mačku. Mačku, ktorá opustila svoje stanovisko a vydala sa na nočný lov. Nemala na sebe minisukňu, cítila by sa v nej ako luxusná prostitútka. Nebol to Jej štýl. Svoje žiaduce telo zahalila do voľných nohavíc farby bielej kávy a do svetlej modernej blúzky s rozširujúcimi sa rukávmi. Svoju prítomnosť dávala najavo aj parfumom, ktorý si kúpila len nedávno. Priviedla Ju k nemu reklama v televízii. Vystupovala v nej žena, ktorej stačilo iba prejsť po ulici a okamžite upútala niekoľkých mužov. Preto nedokázala tej vôni odolať…
Z početných reproduktorov sa ohlušujúco valil otrepaný hit, ktorý privábil na tanečný parket mnoho ľudí. Bolo ťažké nájsť voľné miesto pri stole, preto hneď zamierila k barovému pultu. Sadla si a malú kabelku položila pred seba. Počkala, kým si Ju barman všimol. Nikdy naňho nezavolala alebo nezakývala. Aj v reštaurácii čakala, kým za ňou čašník príde sám, hoci by aj chcela platiť a súril Ju čas. Objednala si martini a snažila sa pritom nevšímať si, ako Jej mladík za pultom zíza do výstrihu. Usmiala sa a poďakovala. S ľahkosťou vybrala z kabelky Marlborky a zapálila si. Nastal čas nájsť to, respektíve toho, kvôli ktorému prišla. Nenápadne sa začala rozhliadať. O mužov sediacich pri stoloch ani nezavadila pohľadom. Tancujúci chlapi sa Jej zdali oveľa príťažlivejší. Zastávala názor, že z pohybu človeka sa dá mnoho dozvedieť. Navyše, Ju ani tak nezaujímala nátura, ako práve pohyby…
V bare sa stretli rôzne typy. Boli tam mladí chlapci, určite študenti, ktorí túžili po jedinom – poriadne sa vybúriť a poprípade zbaliť nejakú šľapku. Aspoň by mali v pondelok v škole o čom hovoriť cez prestávky. Tí Ju však neupútali, neboli pre ňu dostatočne skúsení. Mali v sebe síce akési neopísateľné čaro, ale to Jej nestačilo. Bol tam aj muž okolo štyridsiatky, ktorý sa evidentne snažil potlačiť svoj skutočný vek. Oblečením by sa hodil skôr k skupine študentov…Pripadalo Jej to vyslovene trápne, ba až úbohé. Sú predsa aj iné spôsoby, ako si prinavrátiť mladosť než zosmiešňovaním vlastnej osobnosti. Ďalším výrazným „inventárom“ bol nepochybne aj chlap zaberajúci celý stôl. Spočinul na ňom po tom, ako sa dôkladne spoločensky unavil.
A vtedy si Ho všimla! Prechádzal popri tanečnom parkete smerom k barovému pultu. Zdalo sa, že je sám. Dostala chuť napraviť to. Odhadla, že je vyšší ako stoosemdesiat centimetrov. Mal krátke hnedé vlasy, farbu očí zatiaľ nespoznala, ale dúfala, že bude mať možnosť pozrieť si ich zblízka. Črty mal jemné, a predsa výrazné. Pripadal Jej natoľko kontrastne, že by bola schopná porušiť svoje zásady a osloviť Ho ako prvá, len aby zbytočne nenaťahovala čas. Mal na sebe modré džínsy, ktoré Mu obopínali nohy a Ona zatúžila dotknúť sa Jeho stehien, pomaly ich hladiť a postupovať pritom ďalej a ďalej. Bola by rada, keby sa obrátil, chcela vidieť, či aj zozadu vyzerá tak príťažlivo ako spredu. Nepochybovala, že by nebola sklamaná. Cez košeľu s krátkymi rukávmi sa črtala štíhla, svalnatá postava, o čom svedčali aj pekne tvarované ramená. Vo vnútri sa Jej rozlial dobre známy pocit túžby, o ktorom vedela, že Ju bude mátať, až kým ho neuhasí. Pristúpil k baru a barmanovi povedal, čo chce na pitie. Pri rozprávaní odhalil pekné, biele zuby. Zmyselné pery roztiahol do mierneho, zdvorilého úsmevu. Keby stála, asi by sa Jej roztriasli kolená. Po chvíli sa na Ňu pozrel. Neodvrátila pohľad, aby Ho neodradila. Naopak, chcela Mu dodať odvahu, nech urobí to, čo od Neho očakáva. Netrvalo dlho, kým Jej plán vyšiel. Vstal a zamieril k Nej…
On sem dnes prišiel, pretože nepoznal iný spôsob, ako stretnúť ženu, ktorá by sa mohla stať Jeho „druhou polovičkou“. Mal dvadsaťšesť rokov a za sebou pár nevydarených vzťahov, ktoré stroskotali väčšinou kvôli názorovým nezhodám. Začali sa na strednej škole neškodnými, spočiatku viac-menej platonickými láskami, ktoré prerastali do zväzkov založených skôr na fyzickej príťažlivosti než na duševnom spojení. Nikdy nemali výrazne dlhé trvanie, ale napriek tomu Mu každý z nich niečo dal. Predovšetkým poznanie, že vďaka príťažlivosti sa dá veľa dosiahnuť. Už nejaký čas si uvedomoval, že je pripravený na trvalý vzťah so všetkým, čo prináša. Počas iných večerov sem zavítal aj s partiou svojich priateľov, ale tí sa na poslednú chvíľu rozhodli, že strávia víkend na chate. Samozrejme, že pozvali aj Jeho, ale On na to nemal náladu. Akosi ho prestávalo baviť nezmyselne sa nalievať alkoholom a na druhý deň mať ukrutnú bolesť hlavy ako pozostatok bujarej noci. A navyše, možno by si z nej ani veľa nepamätal. Mal tichý pocit, že sa asi trochu urazili, keď ich odmietol, pretože už mali zabezpečenú rezerváciu a, pochopiteľne, počítali aj s Jeho prítomnosťou. Teraz zaňho museli nájsť náhradu. Jemu to však nerobilo nijaké starosti. Vedel, že ich to prejde. Boli to predsa Jeho priatelia. Keby sa jednalo o niekoho, s kým si nie je blízky, trápilo by Ho to ešte menej. Niekto taký Mu mohol byť ukradnutý… Na druhej strane Ho ale nelákala predstava večera stráveného osamote pri televízore, kde sa každá stanica snažila chytiť diváka do osídiel peoplemetrov vďaka úspešným kinohitom. Počas reklám by odbiehal do chladničky, čo vôbec nie je zdraviu prospešné (o čom Ho neustále presviedčali vystúpenia doktora Bukovského). Preto sa odhodlal na zúfalý počin osamelého muža – vyrazil do baru v nádeji, že „možno niekoho stretne“. Keď dorazil na miesto, cítil sa trošku nepríjemne pri pohľade na to množstvo pohybujúcich sa tiel. V tej chvíli Mu prvý raz napadla myšlienka, že diskdžokej má tú tancujúcu masu pod dokonalou kontrolou. Vypadalo to ako na zhromaždení náboženskej sekty. Dídžej ako vodca ich ovplyvňoval svojou hudbou, pričom oni ho poslúchali a vlnili sa v rytme, čím vyjadrovali svoju odovzdanosť a poslušnosť. Objednal si niečo na pitie a zbadal Ju. Pozerala Mu priamo do očí; Jej pohľad bol zvláštnou zmesou náruživosti a obdivu. Sám sa čudoval, že sa necítil nesvoj ako pod drobnohľadom. Zaváhal. Má ísť za Ňou alebo si Ju nevšímať? Jediné, čo nenávidel, boli premárnené príležitosti. Čo ak je Ona tou pravou? V tom prípade tu nemôže naďalej len tak posedávať. Veď sem prišiel práve preto, aby sa zabavil a skúsil pokúšať šťastie. Ešte raz si odpil, vstal a vykročil.
On: „Dobrý večer.“
Ona: „Ahoj.“
On: „Si tu sama?“
Ona: „Hm.“
On: „Nebude ti vadiť, ak si prisadnem?“
Ona: „Nie. Chodíš sem často? Myslím, že som ťa ešte nevidela.“
On: „Niekedy sem zaskočím. A čo ty?“
Ona: „Chodievam si sem prevetrať hlavu. Vypustiť všetky zlé myšlienky, chápeš. Len si posedieť, vypočuť hudbu, vypiť pár drinkov…Nič svetoborné, ale účinné.“
On: „Každý z nás to občas potrebuje.“
Ona: „Hovoríš to čudným tónom. Niečo ťa štve?“
On: „Ani neviem. Nadobúdam pocit, že nič, čo robím, nemá odozvu. Asi to bude vekom. Čím som starší, tým mám odlišnejšie názory aj hodnoty.“
Ona: „Hodnoty? Čo sú to vlastne hodnoty? Každý o tom hovorí. A pritom sú všetci odporne pokryteckí. Ľudia tvrdia, že majú hodnoty, ale nijaké nemajú, iba by ich chceli mať.“
On: „Ani ty teda žiadne nemáš?“
Ona: „Nezamýšľam sa nad tým. Nemám dôvod. Pokým som spokojná s tým, ako žijem, nemusím sa utiekať k podobným nezmyslom.“
On: „Ale nič predsa netrvá večne. Môže nastať chvíľa, keď začneš prehodnocovať svoje konanie.“
Ona: „Keď nadíde, tak ju spoznám. Neobávaj sa.“
On: „Nemám strach. Bojím sa iba času.“
Ona: „Nechápem. Ako sa môžeš báť niečoho, čoho sa ani nedá dotknúť?“
On: „Ide o to, čo čas predstavuje. Je to sila, neviditeľná ruka, ktorá nás ženie dopredu. Každého ovplyvňuje. Ráno vstaneš, cez deň sa venuješ práci či iným záležitostiam a večer si ľahneš spať.“
Ona: „Prepáč, že sa smejem, ale z tohto máš strach?“
On: „Z toho, že ten stereotyp bude silnejší ako čas a budem sa riadiť zabehnutými koľajami.“
Ona: „Niektorým ľuďom to tak vyhovuje.“
On: „Niektorí ľudia nevedia, čo činia.“
Ona: „A ty to vieš?“
On: „Chcem to vedieť.“
Ona: „Prečo ťa to trápi?“
On: „Pretože už nemám veľa času.“
Ona: „Nerozumiem.“
On: „Nemusíš. Každá minúta, každá sekunda, ktorá uplynie, je spojivom s koncom našich dní.“
Ona: „Rozprávaš ako nejaký farár. Niežeby ma to nebavilo, ale nie som zvyknutá na takýto druh komunikácie.“
On: „O čom sa teda chceš baviť?“
Ona: „Už som sa od teba dozvedela, čo by si chcel vedieť. Ale ešte si mi nepovedal, čo chceš v tomto
momente.“
On: (pokrčil plecami)
Ona: „Nevadí. Poviem ti, čo chcem ja. Odísť odtiaľto. Poďme niekam, kde je menej hluku.“
On: „Mám voľný byt.“
Ona: „Skvelé. Poďme.“
Vyšli pred bar. Za nimi dunela ozvena hudby a Ona sa jemne pohojdávala v jej rytme, kým čakali na taxík. Ochladilo sa a z úst im stúpali obláčiky pary. Obaja mlčali. Taxík prišiel o dve minúty. Za volantom sedel zavalitý muž v stredných rokoch. Nadiktoval mu adresu. Auto sa pohlo a On, ktorý sedel za taxikárom, sa po očku pozrel na Ňu vedľa seba. Páčila sa mu. Mala v sebe čosi, čo nedokázal celkom presne definovať. Vedel iba to, že Ho to privádza do úžasu. Nechcel, aby sa pominula táto chvíľa. Hoci si toho veľa nepovedali, cítil, že si rozumejú. Niekedy stačí aj minimum, aby sa ľudia navzájom spoznali. A niekedy na to nestačí celý život…To však, ako On dúfal, nebol ich prípad. Nemohol byť. Pripadalo mu to totiž príliš dokonalé na to, aby to mohlo byť inak. Všetko išlo – a ide – predsa tak ľahko. Nemôže to byť náhoda. Ich stretnutie určite zariadil osud. Poslal Jeho kamošov na chatu a priviedol Ho do blízkosti ženy, ktorá mu obrátila tento večer naruby. Nedovolí, aby sa situácia zmenila. Zdalo sa Mu, že zatiaľ ju má pevne v rukách, aj keď kdesi v hĺbke duše mal podozrenie, že to bola Ona, kto udáva tón večera a má všetko pod kontrolou. Nech to bolo tak či onak, smerujú do Jeho bytu a bude to Jeho prostredie, takže navyše získa aj výhodu domáceho poľa. V duchu sa musel zasmiať. Premýšľa o tom ako o nejakom futbalovom zápase. Istým spôsobom to predsa len bol zápas. Zápas o to, čo bude nasledovať, o skutočnosť, ktorá môže znamenať pretavenie Jeho snov do reality. Snažil sa Ju nenápadne sledovať. Sedela pokojne, vyrovnane, hľadela von oknom na nočné mesto. Rád by vedel, o čom premýšľa. Mala preloženú nohu cez nohu, látka nohavíc sa Jej posunula nahor, takže odhalila Jej pokožku, o ktorej nepochyboval, že je na dotyk zamatovo jemná. Mal chuť dotknúť sa Jej členkov. Už predtým si všimol, že zadok má pekne zaguľatený. Vytušil, že dbá o svoj zovňajšok a preto tipoval, že sa dôkladne stará aj o svoju postavu. Tak sa dovtípil, že má iste pevné brucho. Blúzka dôstojne zakrývala oblasť Jej hrudníka, čo Mu však vôbec nevadilo. Bude mať príležitosť spoznať časti Jej tela…Najviac sa Mu asi páčili Jej vlasy. Jeho vkus zahŕňal ženy s dlhými vlasmi, rád ich hladkal a pohrával sa s nimi.
Zastavili. On zaplatil a vošli do vchodu paneláku, v ktorom býval. Zapálil svetlo na schodisku a privolal výťah. Usmial sa na Ňu. „Je to pekná štvrť,“ podotkla uznanlivo.
„Byt mám len v prenájme. Plánujem si vziať hypotéku a kúpiť si vlastný.“
„Nebojíš sa dlhoročného splácania?“
„Nie. Veď inak by som k vlastnej streche nad hlavou sotva prišiel.“ Prikývla. Ďalej tú tému nerozvádzala, ale On by sa rád dozvedel, ako býva Ona.
Otvoril dvere na výťahu, aby mohla vstúpiť prvá. V neveľkej kabínke boli k sebe prvý raz skutočne blízko. Na krku cítila Jeho horúci dych, ktorý Ju dokázal vzrušiť natoľko, že slabo vzdychla. Páčila sa jej Jeho vôňa. Pomyslela si, že sa azda tiež dal inšpirovať televíznou reklamou. Výťah zastal na šiestom poschodí. Byt naľavo od neho patril Jemu. Na dverách si prečítala Jeho menovku. Vošiel ako prvý a zapol svetlo. Byt bol priestranný a vzdušný. Prevládali v ňom tlmené farby pôsobiace útulne, akoby Ju pozývali dovnútra. Nedala sa dvakrát prosiť. Voviedol Ju do kuchyne a spýtal sa, či si dá niečo na pitie. Pokrútila hlavou a pristúpila k Nemu. Ruky Mu položila na ramená a pozrela Mu do očí. Uvidela v nich túžbu a istú dávku zvedavosti. Zbadala v nich aj svoj vlastný odraz. Bola tam – bola v Ňom, nebolo cesty späť. Červené, žiadostivé pery sa dotkli Jeho úst. Najprv pomaly, nežne, ako keby si chceli otestovať nové územie. Ich vášeň naberala na intenzite. Jeho jazyk sa pohrával s tým Jej, sledoval krivku úst a zľahka Ju hrýzol do pier, takých mäkkých a poddajných. Vdychoval Jej arómu, zatiaľ čo Ona Ho jednou rukou hladila po chrbte. Skĺzla nadol a chytila Ho za pevný zadok. On Ju vzal za ruku a zaviedol Ju do svojej spálne. Potme prešiel k CD-prehrávaču a vzápätí sa rozozvučali tóny piesne You´re beautiful od Jamesa Blunta. Vrátil sa k Nej. Nemienila sa brániť Jeho iniciatíve. Keď zacítila Jeho ruky na páse a potom na chrbte, zhlboka sa nadýchla a zahľadela sa na okno oproti nej. Dnu sa predieralo svetlo mesiaca a na zemi vytváralo bledý pás. Cítila, ako sa Jeho prsty kĺzali po Jej bokoch. Podvedome sa začala kývať v príjemnom rytme. Nevdojak začala premýšľať nad tým, ako dokáže obyčajná pieseň navodiť náležitú atmosféru. Dotkol sa spodného gombíka na Jej blúzke a pomaly ho rozopol. Ona v ničom nezaostávala a takisto sa pasovala s gombíkmi na Jeho košeli. Blúzka sa Jej zošmykla na dlážku. Až vtedy si uvedomil, že nemá podprsenku. Skĺzol očami z Jej tváre a hladil nimi Jej plné prsia, stvrdnuté, ružové bradavky, rebrá, ktoré sa sotva črtali pod Jej jemnou pokožkou a zaoblené boky. Nadýchol sa, aby znova nadobudol nad sebou kontrolu. Jej telo bolo zvodné a ženské. Jej ústa akoby onemeli. Zatúžila niečo povedať, ale nič Jej nenapadlo. Len reč Jej tela dávala najavo, čo cítila. Chcela, aby pochopil, že sa Mu vydáva napospas. Bozkával Ju znova a znova, očarený horúčosťou, ktorá sa hromadila v Jej sivozelených očiach, až sa napokon leskli vášňou. Jej poddajné a pružné telo zohrievalo Jeho dlane. Vychutnával Jej vôňu, Jej tvary i pocity, ktoré v ňom vyburcovala. Jeho nenásytné ústa Ju vzrušovali. Nikdy nezabudne, aký účinok má pohladenie mužského jazyka. Jej pokožka sa zachvievala svojou vlastnou energiou. Poťahovala Ho za košeľu, pretože sa už nevedela dočkať, kedy sa bude môcť pritisnúť o Jeho horúce a mocné telo. Chcela cítiť Jeho reakcie na vzrušenie, ktoré v Ňom prebudila. Jeho dychtivosť a nedočkavosť. Jeho ruky, horúčkovito hľadajúce a objavujúce. Mohol sa Jej zmocniť bezohľadne a náhlivo. A najradšej by to bol aj urobil. Ale rovnako vzrušujúce a uspokojujúce bolo mučiť Jej telo rozkošou, hrať sa s ním. Akoby držal v rukách blesky. Elektrizujúce. Oživujúce. Nahmatal Jej vztýčenú bradavku a dráždil ju, až vzdychala od rozkoše. Ľahli si na posteľ. S radosťou ochutnávala Jeho kožu a odhaľovala Jeho drsné a zároveň citlivé stránky. Žiadostivo sa k Nemu pritisla a iniciatívu prebrali Jej boky. Pohlcovala Ho stále hlbšie a hlbšie. Nemal na výber. Začal sa pohybovať spolu s Ňou a prešli do rytmu, ktorý ich ovládol už pri bozkávaní. Jej nohy Ho pevne objímali a Jej telo spolu s Ním tancovalo sladký tanec vášne. Hladil Jej jemné kučierky, Ona sa Ho držala a volala Jeho meno, až kým nedospela k slastnému vyvrcholeniu. Chcel Jej rozkoš predĺžiť, no potom Ho premohla vlastná túžba. Hlboko do Nej vnikol a dosiahol vrchol. Potom sa vyčerpane prevalil na chrbát. Oprela sa o Jeho hruď a prehovorila: „Takže prvý raz máme za sebou. Čo takto skúsiť druhý?“
Takmer zaspal, keď sa Ona zdvihla a začala sa obliekať. „Už odchádzaš?“ spýtal sa. V hlase mu zaznel záblesk smútku. Nechcel, aby opustila prítmie Jeho izby. Znamenalo by to, že je koniec čarovným chvíľam, ktoré spolu prežili. Vnútro sa Mu naplnilo radosťou. Predchádzajúce minúty Mu vliali nové sily, v tom momente by bol schopný boriť sa s akoukoľvek náročnou prekážkou. Už mala na sebe nohavice a zapínala si blúzku. „Musím ísť. Nedokážem zaspať inde než vo svojej posteli,“ povedala. Zdalo sa Mu to čudné, ale nereagoval na to.
„Kedy sa opäť uvidíme?“
„Snáď čoskoro,“ odvetila vyhýbavo.
Načiahol sa po mobil na nočnom stolíku. „Ak mi dáš svoje číslo, zavolám ti.“
Ospravedlňujúco sa usmiala. „Asi bude lepšie, keď mi dáš ty svoje. Ja mám totiž nový telefón a nezapamätala som si číslo. Ozvem sa hneď, ako budem môcť.“
„Dobre.“ Na kúsok papiera napísal svoj kontakt a podal Jej ho. „Budem netrpezlivo čakať.“ Prikývla. Bola pripravená odísť. Zohla sa a na pery Mu vtisla ešte jeden vrúcny bozk. „Dobrú noc. Nemusíš ma odprevadiť,“ riekla, keď sa dvíhal z postele. Zakývala Mu a odišla. James Blunt práve spieval Goodbye, my lover. Oprel sa o stenu za sebou. Slabo sa usmial. Pred pár hodinami ani len netušil, čo sa stane a teraz tu sedí v ľúbostnom ošiali. Vo vzduchu sa vznášal pach ich tiel a sexu. Ako pravý milovník by si asi mal namiešať drink a zapáliť cigaretu. Smiešna predstava…Už niekoľko týždňov obmedzoval všetky neduhy, ktoré sa naňho valili z každej strany– z telky, rádia, časopisov, letákov, reklám na autobusoch…Keby podľahol, iba by si tým pohoršil. Lekári mu vysvetlili, aké je dôležité, aby dbal na správnu životosprávu a celkový životný štýl. Nedokázali mu síce povedať, koľko času mu ešte zostáva, ale on to ani nechcel vedieť. Čas preňho nehral nijakú rolu. Iba by Ho obmedzoval. Počítal by každú sekundu, a po tom vôbec netúžil. Naopak, chcel prežiť naplno absolútne všetky možnosti, ktoré mu život prinesie do cesty na Jeho púti. Aj to bol dôvod, prečo sa rozhodol hľadať lásku. Možno bolo od neho sebecké, že žiadal od ženy, aby s ním bola v Jeho posledných chvíľach, ale bál sa samoty. Kto by sa s Ním rozlúčil? Kto by Ho vyprevadil na druhý svet? Tie myšlienky však po dnešku oslabli. Už necítil takú silnú beznádej. Unikol jej. Spoznal niekoho, kto Mu pomôže preklenúť ťažké momenty. Vedel, že Ona je silná osobnosť, ktorá sa nezľakne, ale ukáže Mu, že sa dá bojovať, aj keď bitevné pole je už dávno spustošené a opustené. Nepochyboval o tom. Ani trochu.
Ona odomkla a potichu vkĺzla dnu. Svetlo zapálila v chodbe, vyzula sa a potom prešla poslepiačky do kúpeľne. Zahľadela sa na seba v zrkadle. V tvári mala ešte túžobný výraz. Opláchla sa studenou vodou. Sťažka sa posadila na okraj vane a hlavu si položila do dlaní. Po niekoľkých minútach vstala a otvorila dvere na jednej z izieb. Skontrolovala, či malé, päťročné dievčatko spí. Napravila mu perinu, pohladila po vláskoch a pobozkala ho. Vyšla z izby a šla do svojej spálne. Vzala si nočnú košeľu a keď sa osprchovala a zmyla zo seba spomienky na prežitú noc, odložila si svoje oblečenie. Ešte predtým však vytiahla z vrecka nohavíc lístok s telefónnym číslom. Chvíľu naň hľadela, potom ho pokrčila a zahodila do koša. Na rádiovom budíku si nastavila zvonenie na siedmu ráno a vzala do rúk fotku v rámčeku, kde bola zvečnená so svojím manželom. Zajtra sa vráti zo služobnej cesty a ona mu pripraví jeho obľúbené jedlo ako znak lásky a úcty, ktorú voči nemu prechováva. Jej nepravidelné nočné výpravy s tým nemajú nič spoločné. Predstavujú pre Ňu len možnosť úniku. Uniká pred životom vzornej matky a manželky, za akú Ju každý považuje. Musí sama seba presvedčiť, že ešte vždy je žiaduca a schopná očariť. Unikne pred duševnou rezignáciou, nedovolí, aby Ju ovplyvnili zabehnuté koľaje. Presne o tom hovoril aj On. Akoby presne vedel, o čom premýšľa, aj keď to nijako nedala najavo. Pravdepodobne Ho už nikdy nestretne. Tak to bude lepšie. Pre oboch. Znamenalo by to iba zbytočné komplikácie. Takéto situácie zakaždým niesli so sebou istú dávku rizika, ktorého sa musela bezpodmienečne vyvarovať. On na Ňu časom určite zabudne, tak ako iní muži, ktorých stretla. Dokázala sa bez nich zaobísť. Tohto stratila, iného nájde. Bol to kolobeh, ktorý sa len tak nezastaví. Aj On si nájde určite nejakú inú…Pár dní bude iste čakať na Jej telefonát, kým pochopí, že nezavolá. Potom sa s tým zmieri. V podstate Jej na tom ani veľmi nezáležalo. Nebolo to nič, čo by sa nedalo prežiť…
