Práve reportáž o bombe v nemocnici v okrese Pezinok ma inšpirovala k napísaniu článku o jednej „pružnej“ štátnej inštitúcii, ktorej sa do skúmania potenciálnej hrozby veľmi nechcelo a pritom nešlo ani o anonymného oznamovateľa, ale o učiteľku, ktorá niesla zodpovednosť za deti, ktoré boli (a možno stále sú) v priamom ohrození.
V jednej z materských škôl v rovnakom okrese už dlhšie gradovali problémy, o ktorých rodičia ani len netušili, pretože za zamknuté dvere budovy sa počas dňa nedostanú. Učiteľky zodpovedné za ich deti, zo strachu z postihu, verejne o problémoch nechceli hovoriť. Jedna z učiteliek sa najprv snažila problémy riešiť neoficiálnym spôsobom u zriaďovateľa, ale bezvýsledne. Rozhodla sa preto osloviť všetky subjekty, ktoré sú kompetentné prešetrovať podnety v rámci svojich kompetencií: zriaďovateľa, Inšpektorát práce a Štátnu školskú inšpekciu. Stálo by za zmienku napísať o podivnom prešetrovaní (podnetov rôznych obsahov) všetkých troch subjektov, ale vzhľadom na závažnosť, napíšem iba o štátnej školskej inšpekcii, o ktorej si mnohí naivne myslia, že by mala deti chrániť.
30. 10. 2013 adresuje štátnej školskej inšpekcii učiteľka materskej školy podnet obsahujúci 12 bodov upozorňujúcich na nedostatočnú úroveň riadenia, ktorá ohrozovala bezpečnosť a zdravý vývin detí.
25. 11. 2013 inšpekcia odpisuje a žiada upresniť podanie: Ako súvisí podanie s osobou, ktorá podnet adresovala inšpekcii? Ak by sa podobne pristupovalo k riešeniu bomby v pezinskej nemocnici, vyzeralo by to takto: „Oznámte nám, či uvedená bomba ohrozuje Vašu osobu, a ak áno, tak nám oznámte, že akým spôsobom.“
19. 12. 2013 oznamovateľka odpisuje a pripomenie, že inšpekcia má kontrolovať úroveň pedagogického riadenia. Vypisuje aj presné citácie porušených paragrafov k jednotlivým bodom v podnete. Napr.
a) Nezabezpečená teplá strava po 3 km pešej túre, ktorú absolvovali už aj 3-ročné deti bez adekvátneho popoludňajšieho odpočinku. Porušenie § 7 ods. 9. vyhlášky MŠ SR č. 306/2008.
b) Nepretržite otvorená dvojkrídlová vstupná brána do areálu materskej školy, ktorá je v bezprostrednej blízkosti frekventovanej hlavnej cesty. Porušený § 6 ods. 1 vyhlášky MŠ SR č. 306/2008.
c) Nezabezpečený pitný režim. Porušený § 8 ods. 2 písm. e) vyhláška Ministerstva zdravotníctva.
d) Nedostatočný počet pedagogických zamestnancov na plaveckom výcviku. Porušený § 7 ods. 6 vyhlášky MŠ SR č. 306/2008.
e) Prekročený počet detí na jedného pedagogického pracovníka počas školských rokov. Porušený § 28 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.
f) Strava podávaná na kusy v rôznych množstvách (nehorázne malých) a nie na gramáž, pričom všetci rodičia platia za stravu rovnakú sumu. Porušený § 140 ods. 4, 10, 11 zákona č.245/2008 o výchove a vzdelávaní.
g) Zasahovanie do práce pedagogického pracovníka osobou bez pedagogického vzdelania. Porušený § 140 ods. 4, 10, 11 zákona č.245/2008 o výchove a vzdelávaní.
h) Dozor nad deťmi vo všetkých triedach vykonávajú na príkaz nadriadenej aj prevádzkové pracovníčky. Porušený § 7 ods. 2 vyhlášky MŠ SR č.306/2008
3. 1. 2014 štátna školská inšpekcia oznamovateľke odpovedá, že podanie odkladá, nakoľko sa netýka jej oprávnených záujmov! „Bomba“ tiká a nikto sa neobťažuje ju hľadať. Z prístupu inšpekcie je zhrozená učiteľka a o odpovedi sa dozvedá aj malá skupina rodičov.
7. 2. 2014 učiteľka podnet podáva znova, ale prepracuje ho na petíciu, ktorú podpisujú aj niektorí rodičia detí.
4. 3. 2014 inšpekcia oznamuje, že jeden z bodov posiela na šetrenie zriaďovateľovi materskej školy - bod f) (mimochodom iniciátorke petície k dnešnému dňu zriaďovateľ MŠ neoznámil výsledok šetrenia).
12. 5. 2014 inšpekcia potvrdzuje opodstatnenosť petície, ale oznámenie je veľmi povrchné, pretože sa nevyjadruje ku všetkým bodom petície (chýba vyjadrenie k bodom c) a g).
22. 5. 2014 učiteľka telefonuje inšpektorke, ktorá je platená z našich daní, aby sa telefonicky vyjadrila k bodom, ktoré vo vyjadrení nespomenula. Tá sa odmieta ústne vyjadriť, lebo je údajne veľmi zaneprázdnená. Učiteľka si má písomne požiadať o vyjadrenie!
Aké plynie z tohoto príbehu ponaučenie? Žiadne, pretože na Slovensku je všetko hore nohami!
Rodičia nech sú radi, že ich dieťa môže navštevovať materskú školu, ktorých je v Bratislavskom kraji nedostatok. Ak je niekto nespokojný, nikto ho predsa nenúti vodiť dieťa do materskej školy, s ktorou je nespokojný. Učiteľky môžu byť rady, že môžu vôbec pracovať (vlastne len tie, ktoré verejne neupozorňujú na nedostatky).
Je toto normálne?
