A tak si spieva, stále spieva v reflektore temných nocí,
sediac na stoličke a mlkvymi očami odpľúva znova a znova tie isté
bolestivé noty pretkávané harmoniou vnútorneho nepokoja...
Cigarety pod podiom, teplé pivá na stole,
mlčanliví sú to diváci v prvom rade
repertoár sa mení, ale hlas je stále chrapľavý a zničený bolesťou duše
Ako by chcela opäť spievať o láske, šťastí a radosti všedných dní
no z hrdla sa derie len nočná mora a prázdnota útrob.
A tak odznievajú posledné utrápené tony, končiace niekde v nekonečne noci, dve ruky plesnú o seba a opona spadne....duša sa vytráca.






