Podobné to je,ak sa dopustíme dopravného priestupku alebo spáchame nejaký iný prečin, či priestupok. Za porušenie nejakého pravidla alebo zákona nasleduje trest. Samozrejme, že len v prípade, že sa na to príde. Chcel by som sa venovať práve tým, ktorí odhaľujú naše prehrešky. Ale nie je to len o nich, je to aj o nás-hriešnikoch. Je to aj o našom svedomí, o našej poctivosti. Tiež som jazdil na čierno a podarilo sa mi uhrať s revízorom niekoľkokrát výraznú zľavu a myslel som si, ako dobre som obišiel. Ale moja posledná skúsenosť s dopravnými priestupkami v Poľsku, kedy som porušil cca 4 paragrafy a dostal maximálku, mi ukázala, že aj na tieto veci sa treba pozerať Božími očami a hľadať v tom Božiu vôľu. Kto bude poctivý v malom, zveria sa mu veľké veci.
Poďme však naspäť k revízorom, policajtom, daniarom, inšpektorom SOI, auditorom, či kontrolórom. Ich úlohou je kontrolovať, či sa dodržiavajú zákony, pravidlá, postupy atď. To ako sa zachovajú v prípade, že zistia nejaký nesúlad závisí na ich svedomí, možnostiach a motivácii. Ak máte každú nájdenú chybu zohľadnenú v odmene, tak určite sa budete viac snažiť a budete kontrolovať precíznejšie. Čo sa týka možností, tak to je individuálne, podľa toho, čo konkrétne robíte, lebo niektoré postupy sú definované presne zákonom, inde máte možno voľnejšie ruky, prípadne viac možností ako postupovať. Napr. policajt môže niektoré priestupky riešiť len pohovorom, nemusí vás hneď pokutovať. No najdôležitejšie je na týchto pozíciach svedomie. Svedomie ? Hm, to má predsa každý inak citlivé. Citlivosť svedomia je otázkou jeho formácie, je otázkou úrovne duchovnej zrelosti. Pamätám si, keď mi jeden kamarát hovoril, že ako vnútorný audítor v jednej nemenovanej firme prišiel na podvody s drevom, konkrétne vlhkosťou dreva. Úplne rafinovaný a veľmi ťažko dokázateľný spôsob, ako sa obohatiť na úkor firmy. Mal to svedomie a to zistenie posunul vyššie. Niekoľko ľudí muselo kvôli tomu firmu opustiť. Ak chceme, aby sa na Slovensku žilo lepšie, musíme byť nároční na tachýchto ľudí, aby si robili prácu poctivo, aby to boli ľudia, ktorí si formujú svedomie, a ktorí sú zakotvení v zdroji, ktorý má možnosť toto svedomie formovať a tým je Ježiš Kristus. Človek urobí často chybu z nevedomosti, niekedy z nepozornosti, či únavy. Nie vždy za tým musí byť vedomá snaha obohatiť sa. Práve Ježiš ako učiteľ odpúšťania je ideálny vzor pre formovanie svedomia tých, čo dbajú na správnosť a zákonosť v našej spoločnosti. A trest je dobrý práve na to, aby sme si naštudovali zákon, dali si lepší pozor, prípadne si poznačili termíny do diára. Žiaľ, sme ľudia hriešni, či sa hlásime do spoločenstva Cirkvi alebo nie. Desatoro nám nestačilo, preto sme si museli vytvoriť systém ďalších a konkrétnych obmedzení, aby sme mohli vedľa seba žiť. Preto potrebujeme aj tých, ktorí to budú kontrolovať, čiže ich úloha je nezastupiteľná.
Kedysi, keď ma zastavovali policajti, tak som zrazu mal pocit ako pred skúškou, tréma, vnútorné chvenie, opresie na hrudníku, strach. Emócie sú v takýchto situáciach prirodzené, ale ich zdrojom je naše vnútro, nie policajt, revízor, či prokurátor. Musíme sa s nimi naučiť žiť alebo niečo robiť, ak nám vadia alebo robia problémy v komunikácii.
Celú túto moju úvahu naštartovalo dianie v našom mestskom parlamente. Čo by ste robili, keby ste boli kontrolór v samospráve a zistili by ste, že niektoré veci nie sú úplne v poriadku ? Môžte sa tváriť, že ste nič nezistili ako ten revízor, ktorý vlastne nikoho bez lístka nepristihol. Alebo sa môžte “dohodnúť”, čiže žiadať nejakú satisfakciu za to, že si to necháte pre seba. Pravdepodobnosť, že sa k tak blízkym informáciám dostane niekto iný je minimálna. To ako sa človek na takejto pozícii zachová, je otázkou jeho svedomia. Pre nás občanov je dôležité, aby tento človek mal citlivé svedomie, najlepšie formované Ježišom Kristom.Je tam na to, aby kontroloval činnosť zastupiteľstva a činnosť úradu. Nie, žeby sme neverili zastupiteľstvu alebo úradu. Takto to má byť, je to jeho práca. Alebo netreba zákony a nebude treba ani čo kontrolovať a teda nepotrebujeme kontrolórov !
Jazdiť na čierno môžte kvôli tomu, lebo ste si nestihli kúpiť lístok a musíte sa niekam z nejakého dôvodu dostať. Alebo kvôli tomu, že chcete ušetriť peniaze. Alebo máte rád adrenalín a máte takú úchylku, že si ho vytvárate takýmto spôsobom. Čierna jazda v konečnom dôsledku pri odhalení nie je šetrením, ale vyjde poriadne draho. Ak bol dôvodom nedostatok času, treba si položiť otázku, stálo to za tú pokutu? Nemohol to byť Boží zdvihnutý prst:”Nechoď tam !”? Ak potrebujete adrenalín, tak tu môžem len doporučiť, nájdite si niečo fyziologickejšie.
Samospráva je kuchyňa, kde sa varí pre každého a každý by mal mať možnosť vidieť ako a z čoho sa varí. A je dobré, ak máme kontrolóra, ktorý má citlivé svedomie, vníma svoju zodpovednosť a robí si prácu ako najlepšie vie.
