Obeta jedného neobyčajného človeka spôsobila, že zem zaplavila a stále zaplavuje
búrka lásky. Deje sa to zištne/nezištne vo vzťahu rodič dieťa. To pošli ďalej znamená, že to čo som dostal, dám ďalej. Deje sa to vtedy, keď úplne cudzí človek vás autom odvezie na vlak, pričom urobí kilometre navyše a stratí pritom čas. Možno bude frflať jeho manželka, možno ho kvôli meškaniu vyhodia z práce, ale urobil skutok lásky. Zriekol sa seba, svojho času, svojho majetku. Pre niekoho nepochopiteľný skutok, ale pre toho, kto tomu verí, sa časovaná bomba dobra vráti a započíta, ak nie tu, tak v nebi určite. Svet nám samozrejme hovorí niečo úplne iné: “Ty si v centre diania, ty si dôležitý, toto je len tvoje, poctivo zarobené,....” Žial, to nie je pravda. Z pohľadu večnosti nám nič nepatrí. Všetko máme len zapožičané, aj svoj život. Možno trochu melancholické podfarbenie, ale zamýšľam sa aj nad opačnou situáciou. Ak vám niekto uškodí, urobí naozaj zle. Čo urobíte ? Pošli to ďalej ? A nie jednému, ale trom ? Verte, že naštartujete časovanú bombu zla. Napríklad ste ako žiak zažili poníženie zo strany učiteľa. Náhodou sa ním, tým učiteľom, stanete a budete pokračovať v tom istom. Alebo vám sused v dome nedovolil robiť stavebné úpravy podľa vašich predstáv, tak to isté urobíte druhému susedovi, veď “pošli ďalej”. A už máte peklo z oboch strán. My kresťania zabúdame na odkaz nášho Učiteľa. A tým pádom sa nezištnosť, ľudskosť, dobroprajnosť vytráca z našich životov. Akoby sme zabudli, že to “pošli ďalej” funguje. Matúš 25,34-40
