Ako tak sledujem sem tam diskusie v televízii, zaznieva tam otázka o rozdelení Slovenska na viac volebných obvodov, tzv. systém priamej demokracie, t.j. že si zvolíte človeka zo svojho regiónu, ktorý vás bude zastupovať v parlamente a aj sa zodpovedať priamo voličom zo svojho regiónu (volebného obvodu). Samozrejme, že politici tento systém nechcú dovoliť, majúc na to množstvo vysvetlení. Ale niekde medzi riadkami čítam z ich vyjadrení strach. Treba však povedať, že ľudia už majú tých súčasných politikov plné zuby a sú pre nich ako obohratá platňa.
Obyčajní ľudia Igora Matoviča zavádzajú do našej politiky záblesk možnosti priamej demokracie, dávajú nám možnosť priamo voliť človeka, ktorému dôverujeme a nie je spätý s poslušnosťou voči žiadnej strane. To, že Igor Matovič našiel v „biznise získavania hlasov“ tzv. modrú lagúnu, svedčia aj ich posledné preferencie. A nie sú to len preferencie. Hovoria o tom na moje veľké prekvapenie aj ľudia, ktorých stretávam. Veľa priaznivcov pochádza z portofólia voličov Vladimíra Mečiara, či Roberta Fica, ktorý v ňom vidia nového spasiteľa Slovenska. Za svoje vulgarizmy a odvahu postaviť sa zoči-voči Jánovi Slotovi si získava bývalých voličov SNS. Ale masy si získal aj tým, že má na kandidátke ľudí, z ktorých mnohí sú tiež krikľúni. Najmä za tými krikľúňmi v dobrom ľudia pôjdu, lebo už majú po krk obohratých pesničiek.
Mňa veľmi príjemne prekvapilo zistenie, že na kandidátke sú dvaja krikľúni, ktorí doteraz vykrikovali Božie slovo na uliciach. Je to Branislav Škripek (kandidát č. 64) a Richard Vašečka (kandidát č. 11). Pre tých, ktorí ich poznajú sú zárukou, že budú s patričným zápalom im vlastným hájiť kresťanské hodnoty a ohlasovať Božie slovo aj v parlamente. Len toto je pre Slovensko (Európu) víťazná stratégia-vrátiť sa ku koreňom.
Aj keď sú voľby drahý špás, mám ich rád, lebo to vnímam ako možnosť na zmenu a tiež to prežívam ako športový duel. Preto si nenechám toto svoje právo ujsť. Tentokrát mám na štartovej čiare favoritov viac.
