Možno, keby som bol v Bratislave, tak si idem zakričať alebo aspoň si vyrobím nejaký transparent. Ale môj posledný zážitok ma ukľudnil, že u nás v Námestove a predpokladám na celej Orave, to nie je až také zlé. Nebudem dlho napínať. Bol som s deťmi vonku pred domom. Boli tam aj iné deti. Videl som tam aj troch chlapcov zo škôlky, do ktorej chodia moje deti. Zrazu sa medzi týmito chlapcami z nejakého dôvodu strhla roztržka a dvaja z nich začali kričať na toho tretieho.Bral som to tak, že mu nadávajú alebo ho prezývajú. Ten jeden ich oboch naháňal a chcel ich zbiť. A tí dvaja sa mu stále posmievali a kričali: “Si gej, si gej, hihihi”. Pamätám si, že keď som bol teenager, tak slová ako "buzerant, teploš, buzík, pupuš", bola nadávka, za ktorú sa rozbíjali držky na dedinských zábavách alebo diskotékach. Tak ponižujúce to bolo pre prebúdzajúceho sa muža. Dokonca to patrilo k tým slušnejším pokrikom na rozhodcov na futbalových tribúnach. Pochybujem, že tí chlapci tomu rozumeli, čo kričali, ale to, že používajú takýto termín a v takom kontexte svedčí, že si ho zaraďujú medzi niečo, čo nie je normálne. No posun tohto výrazu do slangu škôlkárov a dokonca používanie internacionalizmu svedčí o kultúrnom posune. O niečom to svedčí. Môžme len dedukovať o čom, ale na základe tejto skúsenosti si myslím, že na tom nie sme až tak zle. Až tak zle, že by nám aktivity úchylnej LGBTI komunity mali naháňať strach. Len si musíme dávať pozor na toho, koho budeme voliť, aby nám naši zástupcovia neposchvaľovali “dúhové” zákony, aby nám minorita z Gaussovej krivky nezačala totalitne diktovať, prípadne zakazovať, čo máme robiť, a čo nie.Takže žiadne Beňové ani Poliačikov! Horšie je to s médiami, lebo výplach mozgu, ktorý sa nám snažia realizovať, najmä vyššie spomínané, je systematický. Antidotom k tomuto javu je výchova ku kritickému mysleniu, neveriť absolútne tomu, čo vidím a počujem a vytvárať si vlastný názor na základe absorbovania informácie z rôznych zdrojov.
Tí chlapci z môjho postrehu časom pochopia, že sa nesmie nadávať a používať posmešné názvy atakujúc niekoho výzor, rasu, mentálne schopnosti, sexuálnu orientáciu či používať iné hanlivé slová. Pochopia možno to, že takisto ako by sme mali mať súcit s ľudmi so zníženou duševnou schopnosťou a nepoužívať termíny "imbecil, idiot, debil", tak by sme nemali ani degradovať mužnosť iného muža, či ženy označovaním ho za gay-a resp. lesbu (a iné synonymá). . To, že si už aj deti navzájom nadávajú a urážajú sa, to je smutné, lenže to bežne robíme my, dospelí a je to naša vizitka. Žial, nie sme Japonci (viď Knoflikáři). O tom ale inokedy.
