Kto zažil, akú moc má slovo, či už vyslovené alebo napísané, myslím si, že by mal prísť k podobnej bázni, akú mám pred slovom ja. "A Slovo sa Telom stalo a prebývalo medzi nami", Jn 1,14. Matúš 15,18 napríklad hovorí, že nie to nás poškvrňuje, čo ide do úst, ale čo vychádza z našich úst. Lebo z plnosti srdca hovoria naše ústa (Lk 6,45). U písaného slova je to o to horšie, že ostáva fyzicky. No ani s vyrieknutým slovom to nie je inak. Preto obdivujem ľudí, ktorí dokážu verejne vystupovať, debatovať, rečniť, lebo je veľmi ťažké nepoškvrniť si pri tom srdce. Na druhej strane bez toho, aby človek slová vyslovoval, respektíve písal, sa neposunie v svojich myšlienkach ďalej. Veľakrát len to, že môžeme niečo niekomu, hoci aj virtuálnemu človeku, respektíve Bohu povedať, stačí na to, aby sme sa zbavili niečoho, čo nás ťaží. A aby sme napríklad získali nadhľad nad životnou situáciou. Slovom môžeme ublížiť, slovom môžeme zvolávať Božie požehnanie na tento svet. Škoda, že nie všetci si to uvedomujú alebo nechcú uvedomiť.
Kedysi som písal svoje názory na blog denníka Sme. A priznávam,že ma tešilo, ak som oslovil väčšie publikum. Potom som si zobral k srdcu radu, že by som sa nemal viazať s nejakým médiom, za ktorým je vždy nejaká finančná skupina. Preto som začal uverejňovať moje slová na vlastnej stránke - www.lekarnamestovo.sk. Kto tam zablúdi, slobodne sa rozhodne, či si prečíta alebo nie.
Verím, že veci sa v živote nedejú náhodne. Verím, že aj vo virtuálnom prostredí a vo vyhľadávacích algoritmoch funguje Božia logika. Verím, že aj tieto moje slová majú potenciál stať sa telom.
Lebo už takú skúsenosť mám.
