Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Španielsko stalo v posledných rokoch veľmi populárnym miestom na "víkendový brejk" medzi európskymi turistami, je hlavne počasie. Aj my sme už mali pokrk veľmi mokrej a chladnej írskej zimy a preto sme si povedali, že na vlastné oči vyskúšame, čo Íri a Angličania na tejto krajine vidia.
Prílet do prímorského mestečka Girona asi 100 kilometrov od Barcelony nám zabezpečil garantovanú prehliadku španielskych ciest a prírody. Hovorí sa, že najlepší čas na návštevu tejto krajiny je máj - jún alebo september - október, keď teploty sú ešte vydržateľné a počet turistov sa zďaleka neblíži nekonečnu ako je tomu počas hlavnej turistickej sezóny.
Po hodinovej jazde klimatizovaným autobusom sme konečne vystúpili na mieste. Mimochodom, len pre informáciu, Barcelona patrí pod autonómny región Katalánska, ktorého viac ako 7 miliónov obyvateľov sa chce nechať oslovovať ako "Katalánci", nie "Španieli".
Las Ramblas - historické mesto
Zložili sme kufre a krátko poobede vyšli do ulíc. Barcelona má super verejnú dopravu - metro a autobusy. Dostanete sa všade za slušné peniaze. Len si na metre nepomýľte smer cesty ako sa to stalo nám hneď na začiatku. Operátor nám jednoducho povedal, že treba kúpiť ďalšie "správne" lístky.
Nám sa podarilo ubytovať rovno v historickom centre. To má síce svoje výhody, ale aj istý pocit zodpovednosti - príliv imigrantov (legálnych ale hlavne ilegálnych) spôsobil, že Barcelona je dnes bohužiaľ aj centrom vreckárov. Upozornenia nájdete dokonca v každej turistickej príručke. Až som bol paranoidný ...
Samotné historické centrum má čo ponúknúť každému: stredoveké úzke uličky z vysokánskymi budovami (je pravda, že ľuďom tam veľa denného svetla neprenikne), útulné reštaurácie, tradičné tapasy (štýlové krčmy) a kopec histórie. Hlad nás vtiahol do lokálneho podniku na bagetu a pivo. Až keď sme vošli dnu a posadili sa pri bare, došlo nám, že tento podnik je fakt "lokálny". Preferujeme vidieť toto ako reštauráciu plnú turistov. Žalúdky doplnené, hor sa na Las Ramblas - najrušnejšia časť mesta, ruch dokonca neutícha ani v neskorých nočných hodinách. Španieli totiž siestujú a večera je na ich jedálnom lístku pravidelne až okolo desiatej večer!
Hlavná barcelonská katedrála v gotickej štvrti Barri Gótic je štýlovou ukážkou katalánskej architektúry tohto obdobia. Oplatí sa výťahom vyškriabať na strechu a užiť si výhľad. Na neďalekom megatrhu Mercat de la Boqueria naše oči dostali poriadne zabrať: v Írsku a aj na Slovensku nám taká veľkolepá hra farieb ovocia, zeleniny, rýb a mäsa z celého sveta chýba. Nečudo, Barcelona bola a je jedným z hlavných európskych obchodných prístavov a vysoký počet bielo-odetých námorníkov v uliciach je toho živým dôkazom. Na prvú architektonickú veľstavbu majstra Antoni Gaudího sme sa bohužial tešili zbytočne, lebo Palau Guell je v stále v rekonštrukcii.
Uchodení ale naplnení spokojnosťou uzatvárame prvý deň a končíme v reštaurácii. Na zdravie.
Eixample - moderná štvrť s dych vyrážajúcou architektúrou
Ráno po "planom" poplachu, keď sme si mysleli, že nás sklamalo počasie (ako som spomínal bývanie v úzkych uličkách blokuje denné svetlo) smerujeme na metro a na prehliadku architektonických skvostov mesta.
S neustálym rastom obyvateľstva sa mestskí architekti pred 150 rokmi rozhodli naplánovať novú časť mesta - Eixample. Zaujalo ma, že bola postavená v dokonalom šachovnicovom štýle - stačí sa pozrieť na mapu a zistíte, o čom hovorím. Celá štvrť dnes láka turistov hlavne kvôli architektúre - ovplyvnil ju štýl menom modernizmus (obdoba európskeho smeru Art Nouveau) a predovšetkým meno Antoni Gaudí.
Casa Batlló nám vyrazila dych - Gaudí ju z klasicky vyzerajúcej budovy zrekonštruoval v roku 1907 na majstrovské dielo - očarený súladom s prírodou a krivkami, budova má minimum rovných hrán! Barcelona bez návštevy Casa Batlló nemá zmysel! Len pre informáciu, hoci sa o Španielsku hovorí, že je stále lacnejšieako ostatné západoeurópske krajiny, o Barcelone to určite neplatí. Lentak napríklad za prehliadku Casa Batlló pýtajú viac ako 16 euro! Alestojí to za to teda ...
Casa Mila , obytný dom kedysi zatracovaný ako diabolské dielo, je dnes jedna z najnavštevovanejších pamiatok mesta. Pohľad zo strechy je úžasný. Po krátkej prestávke v pekárni stále sme plní energie pokračovali v objavovaní Barcelony.
Už sme si mysleli, že nás nič ďalšie neprekvapí, ale Park Guell na okraji Eixample je doslova rajom oddychu. Opäť plný Gaudího tvorby. A to nehovorím o ďalšom mieste - najslávnejšej budove mesta - La Sagrada Família . Dych vyrážajúcu katedrálu dostal za úlohu postaviť Antoni Gaudí v roku 1883, ale bohužial jeho predčasná smrť (zrazila ho električka) v roku 1926 mu neumožnila stavbu dokončiť. Dlhé roky sa viedli spory či pokračovať vo výstavbe alebo nie. Momentálne sa stavia. A na stavenisko vás dokonca pustia za 8 euro. Vyzerá to, že katedrála nebude dokončená ani v ďalších desiatkach rokov, ale duch Gaudího v nej žije. Pohľad zo strechy bol nezabudnuteľný ... ale ak máte výškovú chorobu, odporúčam sa výťahu vyhnúť.
Opäť uchodení, úspešný druhý deň sme uzatvorili tuhým spánkom ...
Olympijské mesto
Tretí deň sme vyrazili na opačnú stranu - La Ribera a Port Olímpic. Po desaťminutovke chôdzte sme na prvej zastávke - veľkolepý Palau de la Música Catalana - fantastická koncertná sála. Dnu sa nám ale nechcelo, asi sme už boli "vypamiatkovaní" dosť. La Ribera je jednou z najstarších štvrtí mesta a preto aj ďalšia katedrála - Basílica de Santa Maria del Mar. Umelecky zaujatí ľudia určite neprehliadnu Museu Picasso - videli sme jeho ranú tvorbu až po jeho prechod na "kubizmus". Nikdy by ma nenapadlo, že Picasso sa z klasickej maľby dal na totálnu "alternatívu".
Povedali sme si, že tretí deň zoberieme zľahka a nasmerovali sme si to do olympijského mesta k plážam. Hoci síce teploty nevyskakovali veľmi vysoko, stovky ľudí si to naplno vychutnávali na 5 km dlhej pláži blízko centra mesta. Ostali sme "namotaní" a rozhodnutí, že zajtra tu strávime aspoň poobedie.
Človek tu vie stráviť hodiny, pozorovať ruch a vychutnávať prímorskú atmosféru. Podvečer na ceste "domov" sme v kľukatých gotických uličkách centra natrafili aj na trochu vzruchu - teda nie trochu. Surová bitka sa strhla v jednom bare - černosi a miestni. Polícia dorazila okamžite, ale nechápem, čo s dotyčnými robila, lebo aj po hodine vychutnávania dobre vychladeného piva sme stále videli policajtov diskutovať s "problémovými" občanmi. Asi barcelonská špecialita.
Námorné múzeum a pláž po druhé
Náš posledný deň sme venovali aj histórii ale hlavne oddychu. Nasmerovali sme si to na záver do Museu Marítim - námorné múzeum, ktorého budova stáročia slúžila ako lodenica. Impresívne múzeum. Akurát škoda, že viac ako polovica prehliadky nemala anglické popisy. Poludnie sme si užili naposledy prechádzkou po centre, dokúpili suveníry a darčeky pre blízkych a šup sa prezliecť a smer: pláž.
Večer sme zakončili tradičnou večerou v lokálnej reštaurácii, ktorej šéfoval extravagantne nakrémovaný (áno, na oranžovo nakrémovaný) majiteľ a dobre bavil všetkých hostí svojim vystupovaním. Juj, keď mi na tanieriku priniesol malé chobotničky, môj žalúdok sa na to chcel ... Ale ochutnal som, zjedol som, ale nabudúce radšej nemusím. Nie som "seafood" gurmán.
Ranné vstávanie sa podarilo, cestu na metro a autobusovú stanicu sme šikovne našli a pred nami bolo niekoľko hodín cesty domov. Zaslúžená dovolenka a nezabudnuteľná Barcelona jej určite pridala veľké plus.
