Vytrhnutí z izolácie vďaka EÚ Od vstupu Írska do EÚ sa krajina doslova rapídne transformovala zo zaostalého vychudnutého osla na vykŕmeného tigra. Závideli všetci. Bilióny eúr z únie prúdili práve najslabším a najmenším členským krajinám a toto Íri využili na 120 percent, doslova. Okrem iných zázrakov odštartovali fenomenálny stavebný boom, ktorý nemal obdobu - krajinu posiali nové mestá, nové obytné štvrte, nákupné centrá, diaľničné obchvaty ... doslova všetko. Rozprávkové bývanie a vysokoplatená práca pre všetkých prácechtivých - nič lepšie sa ľuďom, ktorí desiatky rokov odchádzali za prácou von, stať nemohlo.Bohužiaľ, krátkozrakosť keltského tigra, bezpochyby spojená s historickým pozadím sociálneho vývoja spoločnosti na tomto kultúrne a ekonomicky izolovanom ostrove pred vstupom do EÚ, sa však začína prejavovať. A prispela k tomu bezpochyby aj finančná kríza na svetových trhoch - ropa, potraviny a burzové šoky. Už nielen ekonómovia ale aj bežní občania začínajú pociťovať dôsledky prílišného optimizmu a ignorovania menšiny volajúcej po "zobudení sa" do reality. Všetci si užívali perfektnú párty a prirodzene nikto od dobrej zábavy odchádzať nechcel. Ale zakrývanie si očí pred realitou spôsobilo, že dnes je viac ako jasné, že reálny výkon ekonomiky bol zatienený stavebným ošiaľom.
Stavebný boom končí, ekonomika začína krívať
Fenomén transformoval celú generáciu ľudí - tisíce mladých po skončení základného štúdia nemalo v posledných rokoch dôvod vysedávať v laviciach. Dôvod bol jednoduchý: Všade naokolo bolo vidieť novú írsku šľachtu - majstrov, robotníkov, murárov, tesárov atď atď. Najnovšie bavoráky, megalomanské domy a malta na montérkach. Vidina rýchleho zbohatnutia na streche novostavby bola na dosah pre každého. Už dávno neplatí v tejto krajine, že vysokovzdelaní zarábajú najviac - najviac zarábajú tí, ktorí sa chytili prúdu. Teda zarábali. Dnes podľa najnovších štatistík stráca prácu 1000 ľudí denne, nezamestnanosť prekročila historické čísla spred desiatok rokov. A najviac sú zasiahnutí ľudia pracujúci práve v stavebníctve. Tento rok sa nepostaví ani polovica domov čo vyrástla ten minulý. Samozrejme zoslabenie ekonomiky nemá na svedomí len stavebníctvo, ale svetová kríza, o ktorej tiež oficiálne okrem vysokej ceny ropy a jedla, nechce nikto hovoriť. A štát, ktorý je najzávislejšou európskou krajinou na automobilovej doprave, dostal ranu najsilnejšiu - protestujú dopravcovia, rybári a samozrejme všetci. Pochopil som, prečo státisíce imigrantov využilo dočasnú silu keltského tigra: vidina rýchleho a vysokého zárobku. Rok čo rok sa mzdy nekontrolovane posúvali smerom nahor. Z priemernej rodiny sa stala rodina, ktorá si mohla dovoliť nový dom, nové auto a slnečnú dovolenku dva či trikrát do roka. Ako na nekončiacej sa párty. Bez urážky aj upratovačky a nezamestnaní si mohli dovoliť týždeň v Tunise! Ľudia si odrazu dovolili konzumovať ako nikdy pred tým. Nečudo, že krajina začala potrebovať tisíce a tisíce nových pracovníkov, aby pomohli udržať tempo rastu. A tí samozrejme radi ochutnali život naplno, keď peňaženka nezívala prázdnotou ako doma. Z Írska sa stala konzumná veľmoc. Globalizovaný kapitalizmus ako sa patrí. A aj keď párty stále pokračuje, elektrické vedenie začína "praskať". Nekontrolovaný rast životnej úrovne spravil z Írska príliš drahú krajinu Vládu a ľudí rapídny rast životnej úrovne samozrejme tešil. Až tak, že zabudla na skutočnosť, že s bohatnutím začala rapídne klesať konkurencieschopnosť ekonomiky. Podnikanie draželo k roka na rok. Americkí a svetoví investori zostávali hlavne kvôli 12,5% korporátnej dani a angličtine. Dnes však, keď Američania doplácajú na historicky nízky kurz dolára voči euru a ostatným korporáciám sa otvárajú dvere do nových rastúcich (a neporovnateľne lacnejších) ekonomík, Íri sa nútene z ružového sna zobúdzajú do nie príliš ružovej reality. Keby keltského tigra aspoň sem-tam poslali k lekárovi, videli by, že zdravo vyzerá len navonok. Užíva si síce bohatsva, oblieka sa do značkových šiat, jazdí na najnovšom modeli mercedesu ale nezáujem o pravidelnú lekársku prehliadku sa začína ukazovať vo veľmi reálnych číslach.
Uvedomelí ekonómia už niekoľko rokov upozorňovali vládu, že hospodársky zázrak je len nafúknutou bublinou a dôsledkom stavebného boomu, a keď jedného dňa bublina praskne, krajina padne na zadok. Za tie roky, čo vláda vyberala miliardy a miliardy extra príjmov do štátnej pokladnice od stavebného sektoru, pokračovala prehliadať ťažké slabiny navonok silnej ekonomiky: zdravotníctvo, dopravnú infraštruktúru a dostupnosť služieb. Peniaze zo štátnej pokladnice išli nie veľmi správnymi smermi. Končí rozprávková párty?
A aktuálne "NIE" Lisabonskej zmluve svedčí o tom, že národ sa začína báť. Odliv pracovných miest, rastúce úrokové sadzby pri rastúcej inflácii, rapídny rast cien potravín a ropy, koniec éry lacných hypoték a menej peňazí v peňaženke -akosi to začína pripomínať minulosť. A Írom sa to počúva veľmi ale veľmi ťažko ...
