Nie žeby som bol jeden z nadšených futbalových fanúšikov, ale sobotňajší priamy prenos kvalifikačného zápasu na EURO 2008, sa ani v Írsku nedal prehliadnuť. Obyvatelia zeleného ostrova sú notoricky známi športoví maniaci a nielen krčmy sú počas každého väčšieho zápasu beznádejne zaplnené. Aj ja som sa vybral nadýchať sa atmosféry a trochu precvičiť (a pozdvihnúť) moju dosť slabú "športovú hrdosť". Futbal normálne nesledujem, ale keď išlo o priamy kontakt týchto dvoch národov, nedalo sa. A asi aj preto som si viac všímal atmosféru a iné veci ako mená hráčov a štatistiky.
Od prvého momentu som nevedel, či sa zápas náhodou neoneskoril alebo prečo kamery stále ukazovali írske trikolóry a v plnej nálade baviacich sa Írov. Až po pár minútach, keď režiséri sem-tam ukázali ostatné časti tribúny, mi bolo jasné, prečo stále Íri: po Slovákoch ani stopy. Niekoľko málo skupín fanúšikov v našich farbách, ale normálne som si myslel, že zápas sa presunul z Tehelného poľa do Croke Parku. Joj, nechcem uraziť jeden z najmodernejších európskych štadiónov - myslím kvalitu trávnika.
Neviem, aký bol dôvod, prečo Slovač takýto medzinárodný zápas odignorovala, ani po tom nepátram, len chcem vyjadriť svoje malé národné sklamanie. Človek si v zahraničí chce udržiavať aké-také národné povedomie (teda ja určite), ale takého "zážitky" mi národnú hrdosť nezvýšia. Ešte sa máme čo učiť a čo prejsť, aby sme konečne aj vedeli ukázať svetu, že nie sme len nuly ...
