Objavený viacmenej náhodou koncom 30. rokov dvadsiateho storočia, teflón nám výrazne uľahčil život. Kĺzky, odolný voči špine, mastnote či vode, teflón dnes nájdu spotrebitelia najčastejšie v panviciach či inom kuchynskom náradí, v kobercoch odolným voči škvrnám, oblečení, vo výrobkoch z papiera, baliacich materiáloch, okuliaroch, izolácií elektrických rozvodov a dokonca aj v strechách futbalových štadiónov.
Kuchynské náradie potiahnuté teflónom sa bezpochyby stalo viac ako populárne. Nedovolí jedlu sa lepiť k panvici, chudnúcim ľuďom umožňuje používať menej oleja a umývanie je hračkou. V skutočnosti je teflón taký užitočný, že dokonca ani výrobca tohto materiálu, americká korporácia DuPont , nikdy neskúmala, či je aj zdravotne bezpečný. Chemické zloženie tohto materiálu je tak komplikované, že ani mnohí vedci mu nerozumejú.Je známe, že teflón je zložený z niekoľkých toxických chemických látok, ktoré môžu z vyhriatej panvice unikať do ovzdušia ale aj do jedla. Čím častejšie používate panvicu pri vysokých teplotách, tým rýchlejšie sa povrch opotrebúva a emituje malé čiastočky a plyny do okolia. Rovnako poškodzovaniu materiálu napomáhajú umývačky riadku, ktoré používajú agresívne detergenty, ktoré tento proces urýchľujú. Chemické látky uvoľnované z teflónu sú nebezpečné pre ľudí a smrteľné, dokonca v minútových dávkach, pre vtáky. Aj keď ste nikdy teflónovú panvicu nepoužívali, je viac ako pravdepodobné, že vaše telo je nositeľom niekoľkých chemických zložiek z teflónu, pretože ten sa dnes výrazne používa aj mimo kuchyne.
Teflón, vo vedeckých kruhoch známy pod názvom polytetrafyluoroethylén (PTFE), je typ plastového materiálu vytvoreného zo zmesi perfluorokarbóvých chemických prvkov (PFCs). Všetky nelepiace sa povrchy kuchynských náradí sú vyrobené z PTFE. Rozdiely v existujúcich výrobcoch sú len v podiely PTFE s ďalšími chemikáliami. Na rozdiel od veľmi škodlivých látok ako DDT či PCB (polychlórované bifenyly), perfluorokarbónové chemické látky nie sú vo všeobecnosti prchavé. Inými slovami, bežne sa nevyparujú a necestujú na ďaleké vzdialenosti.
Na výrobu tak užitočného materiálu, akým teflón je, sa perfluorokarbóny bežne "zamykajú" do polymérov (materiálov s plastickými vlastnosťami). Dlho sa verilo, že takto nikdy nemôžu unikať do prostredia, a ak sa tak stane, tak sa nerozložia a ak sa aj rozložia, budú biologicky neaktívne. Bohužiaľ všetky tieto predpoklady sa ukázali ako neplatné. Dnes sa perfluorokarbóny považujú za nebezpečné, pretože spĺňajú všetky kritériá na persistentné bio-akumulatívne toxíny: znamená to, že nie sú bio-rozložiteľné, akumulujú sa v ľuďoch, zvieratách a v životnom prostredí. A v laboratórnych testoch sa ukázali ako toxické pre cicavce. Aj keď na svete je viac ako 100 známych perfluorokarbónov, len dva boli profesionálne preskúmané: perfluóroktánsulfonáty (PFOS) - zložkový produkt odstraňovača škvŕn Scotchguard , a kyselina perfluóroktanová (PFOA) - zložkový produkt teflónu. Obidve z nich sa našli v krvi skoro všetkých testovaných ľudí a dokonca v krvi zvierat Arktického a Atlantického oceánu. Najrýchlejší spôsob ako teflón poškodiť je teplo.
DuPont verejne tvrdí, že nelepiaci sa poťah je stabilný až do teploty 315 stupňov Celzia, čo je teplota, ako tvrdí firma, vysoko nad bežne používané teploty pri varení. Nezávislé štúdie však toto tvrdenie vyvracajú. Najnižšie zaznamenaná teplota, pri ktorej bol vedľajší produkt telfónu nájdený vo vzduchu bola 230C. Najnižšia teplota, pri ktorej nahriaty povrch zabíjal vtáky, ale bola 202C. To viditeľne znamená, že toxíny sa môžu uvoľnovať už pri oveľa nižších teplotách ako tvrdí DuPont.
V testoch, ktoré uskutočnil nezávislý inštitút v Amerike Environmental Working Group , u kuchynského náradia potiahnutého teflónom a inými nelepiacimi sa povrchmi, tieto teploty boli výrazne prekročené už od dvoch do piatich minút používania v rúre pri vysokých teplotách.
Napríklad bežná nepriľnavá panvica nahriata v klasickej elektrickej rúre dostiahla teplotu 390C už po 3 minútach a 20 sekundách a táto teplota ďalej stúpala aj po ukončení testu. Teflónová panvica dosiahla v rovnakom teste teplotu 382C po piatich minútach. Vlastná štúdia korporácie DuPont tvrdí, že bežný pekáč sa rýchlo ohreje na teplotu 537C. Pri teplotách 360C a 500C vedci na Univerzite v Toronte zistili, že nepriľnavý poťah, akým teflón je, sa rozkladá do niekoľkých neurotoxínov a skleníkových plynov. Teflón nahriaty na bežnú teplotu pri každodennom varení uvoľnuje malé častice, ktoré sa môžu usadiť hlboko v pľúcach. Tieto častice sú smrteľné pre vtáky a u ľudí môžu vyvolať choroby ako horúčka z polymérových výparov a vážne príznaky chrípky.
Horúčka z polymérových plynov sa prvýkrát objavila u robotníkov v 50. rokoch minulého storočia. V snahe zistiť viac o príznakoch tejto choroby, spoločnosť DuPont údajne uskutočnila niekoľko malých experimentov na zvieratách, z ktorých vypracovali štúdiu na 12 potkanoch, 10 mišiach, 6 morských prasatách, 4 zajacoch a jednom psovi, ktorých vystavili výparom z teflónu na 6 hodín. Zvieratá neuhynuli, z čoho DuPont usúdila, že výpary z polymérov sú bezpečné. Problémom bolo, že robotníci v DuPonte naďalej trpeli na čosi čo nazývali "trasenie". DuPont nato naverbovala robotníkov na fajčenie cigariet potiahnutých teflónom až kým neochoreli a uzavrela prípad s tým, že u fajčiarov sa môže "zriedkavo" objaviť horúčka z polymérových výparov, lebo teplo z cigariet účinkuje ako magnet na pritiahnutie akýchkoľvek fluorinovaných častičiek zo vzduchu.
Z týchto stručných údajov korporácia uzavrela, že teflón je všeobecne bezpečný pre ľudí, kým pri varení nefajčia. Odhliadnúc od toho, lekárske kruhy pokračovali v zaznamenávaní prípadov horúčky z polymérových výparov v domácnostiach a od polovice 60. rokov zamestnanci DuPontu musia povinne nosiť ochranné dýchacie prístroje pri práci s teflónom pri teplotách vyšších ako 204C.
Okrem toho, že údaje DuPontu slúžili ako úbohý pokus o ubezpečenie verejnosti o bezpečnosti teflónu, výsledky tohto krátkodobého výskumu boli hlboko zavádzajúce. Kým u ľudí sa vyvolala horúčka, u zvierat (s výnimkou vtákov, ktoré uhynuli v extrémnych bolestiach a agónii pri vystavení časticiam z teflónu) sa tak nestalo. Po ďalšie: keďže PFC sú persistentné a bio-akumulatívne, je dôležitejšie skúmať dlhodobé účinky, ktoré sú oveľa zaujímavejšie pre vedcov a mohli by byť oveľa nepríjemnejšie pre verejnosť.
Ukázalo sa, že PFC sa akumulujú v ľudských orgánoch ako pečen, žlčník a štítna žľaza. Dlhodobý stav zvýšenej funkcie štítnej žľazy vedie k obezite, rezistancii voči inzulínu a rakovine štítnej žľazy. Podľa najnovších poznatkov sú PFOA spájané zo zvýšeným cholesterolom a triglyceridmy. PFC tiež vystupujú ako stavebné prvky nervového systému, čo o to viac signalizuje potenciálny spúšťač rakoviny, neplodnosti a vrodených porúch. Údaje z Americkej agentúry na ochranu životného prostredia ukazujú, že DuPont už od roku 1981 vie, že PFOA sa prenášajú z matky na dieťa a že u ľudí môžu spôsobiť rovnaké abnormality ako u zvierat.
Okrem kuchynského náradia sa perfluorokarbóny dostávajú do prírody počas výroby a spracovania. Miestni obyvatelia a zamestnanci továrne fungujú ako ľudské štíty. Väčšina poznatkov o toxicite teflónu pochádza z individuálnych štúdií týchto jednotlivcov. V roku 2001 obyvatelia žijúci v blízkosti washingtonského závodu korporácie DuPont zažalovali firmu za vedomé znečisťovania vodných zdrojov. Výskum zreteľne dokázal zvýšený výskyt rakoviny prostaty a ženských reprodukčných orgánov. Obyvateľom sa podarilo získať zdravotné karty viac ako 5000 zamestnancov DuPontu, z ktorých je viditeľný zvýšený výskyt rovnakých a tiež ďalších typov rakoviny vrátane leukémie. V marci roku 2006 súd nariadil korporácii DuPont investovať aspoň 107 miliónov dolárov na zníženie emisií PFOA z továrne a nariadil štúdiu na zistenie vplyvu PFOA na ľudské zdravie. V závislosti na štúdii, DuPont môže čeliť ďalším pokutám vo výške 235 miliónov dolárov a tiež mu bude nariadená ďalšia dlhodobá štúdia - monitorovací program na prevenciu výskytu chorôb. Bohužiaľ, teflón, desaťročia propagovaný ako "najlepší priateľ kuchyne", nebol nikdy dôkladne vedecky testovaný.
Aj keď DuPont tvrdí, že nepriľnavý poťah je stabilný a vydrží aj pri veľmi vysokých teplotách, očividne to nie je tak. Všetky dostupné štúdie hovoria, že zložky, z ktorých sa teflón vyrába, spôsobujú množstvo zdravotých problémov u cicavcov vrátane primátov.
Aj keď vplyvu PFC sa vyhnúť bohužiaľ naplno nedá, ako spotrebitelia si môžete vybrať nekupovať produkty, ktoré obsahujú teflón.
Tu sú niektoré tipy:
nahraďte kuchynský riad z teflónu. Uprednostnite nehrdzavejúcu oceľ, liatinu, pyrex alebo smaltovaný riad
všímajte si štítky na kobercoch a oblečení. Pri bežnom používaní sa tieto látky môžu uvoľnovať a kontaminovať vašu domácnosť a rodinu. Ak si nie ste istý, či látka nebola ošetrená teflónom, opýtajte sa. Upovedomte svojho predajcu, že teflónové materiály nekupujete
zabudnite na fast food. S najväčšou pravdepodobnosťou je balené do papiera a škatuliek potiahnutých PFC. PFC, z ktorých sa vyrába teflón, sa tiež nachádzajú v balieniach produktov v supermarketoch vrátane mrazených hranoliek, píz a popcornu
vyhýbajte sa kozmetike obsahujúcej "fluoro" alebo "perfluoro" alebo PTFE (často v produktoch ako krémy na tvár a telo, mejkapy, laky na nechty a holiace krémy)
Teflón síce môže znížiť príjem tukov pri varení, uľahčí umývanie a predlžuje životnosť oblečenia a kobercov - ale tiež je to neopodstatnený a nepotrebný materiál, ktorého výhody zatieňujú riziká: úhyn domácich zvierat, zvýšené riziko srdcových chorôb, cukrovky, vrodených porúch a rakoviny. V rámci princípu prevencie by mal byť teflón kompletne stiahnutý z domácnosti, kým DuPont nedokáže prezentovať relevantné dôkazy, že táto človekom vyrobená chemická látka je bezpečná. Ak takéto údaje nie sú na ceste, je viac ako pravdepodobné v budúcnosti očakávať vlnu súdnych konaní, ktoré by mohli výrobcu teflónu dostať na kolená.
Viac informácií o teflóne nájdete na stránke Pracovnej skupiny pre životné prostredie (www.ewg.org) a všeobecne o pesticídoch sa dočítate na www.fluoridealert.org.
Kde nájdete teflón?
súčiastky do lietadiel, exteriéry a poťahy, proti-vráskové krémy, súčiastky motorov, kempingová výstroj (stany), oblečenie Goretex, koberce a prikrývky, oblečenie, počítačové čipy, záclony, žehličky na vlasy, dentálna niť, elektrická izolácia, balenia fast foodu, pena na hasenie požiaru, nábytok, náradie do záhrady, sušičky vlasov, farby do domácností, kuchynské náradie, žehličky a žehliace dosky, kožené oblečenie, žiarovky, batožiny, obaly na lieky, laky na nechty, pesticídy, protézy, žiletky a holiace krémy a peny, solárne panely, sklá do okuliarov proti poškrabaniu, odstraňovače škvŕn, nemocničné prístroje, dáždniky, oblečenie proti dažďu ...
(prevzaté z magazínu The Ecologist, autor Pat Thomas)
