V rámci niekoľko hodín Hutu dominovaní členovia vlády, hradná stráž, polícia a vojsko začali zhromažďovanie a popravu opozičných politikov.
Letisko bolo obkľúčené a obsadené. Telefónna linka bola prerušená. Vojenská inteligencia šírila zoznamy vládnych oponentov odsúdených na smrť. Každý žurnalista, právnik, profesor, občiansky aktivista, kňaz, doktor, úradník, študent, aktivista ľudských práv, bol prenasledovaný v dom- po dome operáciach.
V čase, keď už Tutsi vedenie a inteligencia boli zabití, začali byť popravovaní všetci, ktorých identifikačné karty označovali za príslušníkov Tutsi. Keď sa toto kontrolovanie stalo príliš čas zaberajúcim, popravovali každého so stereotypnými črtmi Tutsi. 9. apríla vojsko nariadilo zabiť 500 mužov, žien a detí, ktorí sa ukryli v katolíckej misii v Kigali. Vojaci zabili každého zraneného Tutsi, ktorý prišiel do nemocnice. Hutu rádiová stanica a televízia spolupracovali pri zabíjaní. „Opomenuli ste niektorých nepriateľov. Niektorí sú ešte nažive. Musíte sa vrátiť a ukončiť to. Hroby ešte nie sú plné. Kto urobí dobrú prácu a pomôže nám kompletne ich naplniť?“ hlásali.
V Tabe zabili každého muža, prinútili ženy kopať hroby na pochovanie mužov, a potom do takto pripravených hrobov hodili deti. „Nikdy nezabudnem na pohľad môjho syna prosiac ma, aby som ho nepochovala zaživa. Snažil sa odtiaľ vyliezť a bol bitý späť. Pokračovali sme v hádzaní zeme až pokiaľ ustal akýkoľvek pohyb.“ Spomínala jedna preživšia.
V troch krátkych mesiacoch, viac než jeden milión Tutsis bol zastrelený, spálený, vyhladovaný, týraný, pobodaný na smrť. Medzinárodná komunita neurobila nič, aby zastavila Rwandskú genocídu. Mala morálnu povinnosť intervenovať? Aké opatrenia by mali byť prijaté k prevencii podobných katastrof v budúcnosti? Je humanitárna intervencia legálna? A za akých podmienok?
A čo je vlastne humanitárna intervencia? Je to hrozba alebo použitie sily za hranicami, štátom alebo skupinou štátov majúci za cieľ prevenciu alebo ukončenie hrubého porušenia základných ľudských práv jednotlivcov iných než vlastných občanov, a to bez povolenia štátu, v ktorom je použitá sila. Za hrubé porušenie základných ľudských práv sa považuje aj genocída.
