Takmer mesiac trvá moje odmlčanie sa z akýchkoľvek sociálnych sietí. Takmer mesiac, som nedala zo seba nič, čo by ma napĺňalo pocitom, že niečo robím. Takmer mesiac trvá ponorenie sa do vlastných pocitov a túžob. Takmer mesiac trvá vylúčenie sústredenia sa na inú činnosť, akou je skúmanie myšlienok toho druhého. Takmer mesiac, som naplnená pocitom, že mu aj napriek všetkému, za to predsa len stojím... Je to možné??? Ja??? Tá, ktorá žije praktický život, nenecháva sa strhnúť emóciami a zrazu.... Hm... Jeden jediný chlap, vo mne vzbudil to, čo som už roky necítila.
Moje súkromie si na jednej strane nesmierne vážim a nechcem ním, ani obťažovať, ani ohurovať a už vôbec nie ho vystavovať na pranier. Na druhej strane som otvorená žena, v situácii nie síce najľahšej, často sledovanej, ale zvládnuteľnej a úplne bežnej. Takej, v akej sa ocitá mnoho žien a nebojím sa hovoriť, ani o svojich citoch.
Zamýšľam sa nad tým, čo je potrebné k tomu, aby cit človeka k človeku nadobudol skutočný význam. Stačí možno len chémia, ako mnohí tvrdia. No úplne nesúhlasím. Verím na lásku na prvý pohľad, s už spomínanou chémiou a všetkým tým, čo k tomu patrí. Po tomto mesiaci, však verím, aj na súzvuk duší, ktorý predchádza tej povestnej chémii a pramení niekde úplne inde. Osud je hádam to správne slovo. Hľadám odpoveď na otázku, kedy prichádza skutočná láska. Vtedy, keď si dvaja zaľúbenci povedia, ľúbime sa? Vtedy, keď si dvaja ľudia povedia, budeme spolu bývať? Vtedy, keď jeden druhého predstavia rodičom? Kedy môže pár hovoriť o tom, že toto je skutočná láska? Má vôbec láska nejaký začiatok, alebo sa tento cit postupne vyvinie? Alebo... Príde zrazu... Bez akéhokoľvek náznaku a varovania zo svojho príchodu, je zrazu tu a neberie ohľad na nič iné. Zrazu sa nedá zmeniť cit, už sa nedá vycúvať, možnosti sú len dve. Chladne ju zahodiť, city v sebe zabiť a tak úplne eliminovať možnosť sklamania a trápenia, alebo jej dať priestor na rozkvet s rizikom krutého pádu z výšin zaľúbenia. Avšak, ak láska príde len tak, ako blesk z jasného neba, vaše srdce sa rozhodne a niet úniku. Vstávate a zaspávate s myšlienkami na toho druhého, náhle nepotrebujete k životu nič iné len kontakt s tým druhým. Stačí vám držať ho za ruku, pozerať sa, ako spí, byť v jeho objatí, len tak pozerať film, ktorý vám, ale vôbec nič nehovorí, no on ho miluje. Odrazu obyčajná prechádzka v meste, pohľad na jeho úsmev, je pre vás viac, ako všetko ostatné na svete... Jeho bozky vás dostanú na vrchol vyšší, akou je najvyššia hora v slnečnej sústave. Jednoducho je tu Láska a vy ste, len bábka s ktorou si tento cit robí čo chce. S týmto pocitom blaženosti, však prichádza aj stav pochybností. Je tento môj pocit aj pocitom toho druhého? Vraví mi ten druhý skutočne pravdu? Prichádza teda ďalší pocit a tým je neistota... Kto sa má v tomto všetkom vyznať? Asi ja sama... Poviete si, veď toto celé je plné Rosamunde Pilcherovej a Ingrid, tej Lindstremovej (neviem, ako sa správne píšu ich mená), no toto sú pocity, ktoré zažil každý, kto má citový rozsah väčší, ako objem čajovej lyžičky.
Celý tento blog, takto verejne venujem človeku, ktorý mi dal pocit, že môžem byť ľúbená. Dal mi pocit, že je tu pre mňa. Dal mi šancu ukázať mu, že lásku síce nedostaneš len tak, musíš zabojovať, no ten boj môže mať zmysel, aj napriek riziku, už spomínaného pádu. Všetky riadky vyššie aj nižšie, sú mojimi pocitmi a sú venované len tebe. Si úžasný muž, ktorému chcem byť stále nablízku, ktorý si zaslúži byť šťastný a mať život naplnený skutočným pocitom, že je tu niekto, komu na tebe záleží a je tu len pre teba! Život je zvláštny a prihráva nám do cesty rôzne prekážky, stavia nás pred mnoho skúšok, no môže byť plný lásky, ak jej dáme priestor... Napriek všetkému, čo nás môže stretnúť, navzdory všetkým okolnostiam, ktoré sú v tomto našom príbehu ťažké, ti chcem povedať, že aj keď neviem, či je toto skutočná láska a neodvážim sa tvrdiť, že je to začiatok lásky, no prišiel si náhle, bez varovania, ako blesk z jasného neba (chcela som použiť iné prirovnanie, keďže toto je už prastaré, no najlepšie vystihujúce naše stretnutie) a preto som ochotná podstúpiť riziko bolesti a straty, lebo viem, že môžem získať človeka s veľkým srdcom, muža, ktorý bude pre mňa celým svetom a lásku, ktorá dá môjmu životu nový rozmer, preto sa budem snažiť urobiť Vás šťastným "pán riaditeľ"... ( :-) len my dvaja vieme)
