Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy (52) sa tretí krát oženil, hovoria titulky správ. Jeho "vyvolenou" sa stala bývalá modelka Carla Bruni (39). Nie je jediným Európanom, ktorý sa po čase strávenom v manželstve s jednou ženou rozhodol pre vzťah s inou ženou. Asi každý poznáme aspoň jedného človeka vo svojom okolí, ktorý urobil niečo podobné.
Polygamia alebo mnohoženstvo je stav, kedy má muž uzavretých viacero manželských zväzkov súčasne. V prípade ženy sa jedná o polyandriu (žena má viac mužov). Stav polygamie snáď nik z nás nepovažuje za ideálny stav. Deliť sa s niekym iným o život, ktorý bol darovaný len a len vám nie je príťažlivé nikomu z nás. Ani mne. Prvým predpokladom tejto úvahy je monogamia ako ideálny stav vzťahu medzi mužom a ženou, ako z pohľadu antropológie, psychológie, právnej teórie, tak aj filozofie.
Zjednodušene sa dá povedať, že polygamia je stav, keď sa viacero žien delí o jedného muža. Ten má povinnosť sa postarať o ne, aj o spoločné deti s každou z nich. Muž navyše môže mať viac žien len vtedy, ak sa o ne dokáže všetky postarať. Súbežne s majtekom musí medzi ne deliť svoju nehu, pozornosť, lásku, pochvalu. Samozrejme, ťažko hovoriť o výlučnosti v takom vzťahu. Skôr možno čakať problémy žiarlivosti medzi ženami, preferovania jednej nad druhou, či emocionálne zanedbávanie jednej z nich. Nemusíme ísť po príklady do islamského sveta. Stačí si spomenúť na starozákonné ženy: Abrahámove Agar a Sáru, Jakubove Liu a Ráchel, či Elkánove Fenenu a Annu (matka proroka Samuela). Napriek všetkým nevýhodám, polygamia dáva mužovi povinnosť sa o svoju ženu postarať a ctiť si ju.
Polygamia, ktorú som zjednodušene opísal, a ktorá sa bežne pod týmto pojmom chápe, by sa dala nazvať simultánnou polygamiou, teda stavom, keď má muž viac manželiek súčasne.
Vysvetlime si teraz pojem sukcesívnej polygamie:
Sukcesívna polygamia alebo ľahostajné mnohoženstvo je stav, kedy má muž uzavretých viacero manželských zväzkov za sebou. Analógiou pre ženu je sukcesívna polyandria (žena má viac mužov). Teraz sa na mňa pozrú jazykovedci a začudujú sa nad mojím prekladom slova sukcesívny. Samozrejme, slovenským ekvivalentom je slovo následný, nasledujúci za tým prvým. Akýsi ďalší krok. Slovo ľahostajný je však kľúčovým termínom môjho konceptu sukcesívnej polygamie.
Sukcesívna polygamia nie je nič iné ako stav opísaný na začiatku. Muž sa jednoducho rozhodne, dohodne sa so ženou na tom, že ona už nebude jeho ženou. Rozídu sa a on si berie inú. Tá prvá, či možno druhá aj tretia... sa pre neho stanú ľahostajnými. A s nimi často aj ich deti. Nielenže medzi nich svoju lásku (prejavenú blízkosťou, emocionálne, ekonomicky, sociálne...) nedelí, on ju už pre nich často vôbec nemá! Súd "bývalej" manželke pridelí polovicu majtku, muž je povinný platiť alimenty deťom. Ale jeho prítomnosť a láska je už v nedohľadne.
Na jeho miesto často príde iný muž. Možno sám po inom vzťahu. A možno opäť len na čas.
Dôsledky? Môžme ich hľadať u "exmanželov" a úplne viditeľne u detí. Čo urobí takéto rýchle či pomalé zaplnenie vášho miesta v srdci niekoho iného? Čo to hovorí o hodnote človeka, ktorého je možné tak ľahko vymeniť niekym iným? Kým je osoba partnera, ktorého možno tak ľahko vymeniť? Čo takýto pohľad na manželské spojenie hovorí o hĺbke a povahe takéhoto spojenia? Čo hovorí spoločnosť povoľujúca sukcesívnu polygamiu o hodnote manželstva a rodiny?
Dovolím si na záver krátku vsuvku o následkoch pre deti. Medzi hlavné riziká pre deti žijúce s nevlastným rodičom patria nižšia stabilita a súdržnosť takýchto rodín, väčšie riziko fyzického a sexuálneho zneužívania, akademické neúspechy, väčšie sklony k zneužívaniu alkoholu a drog, emocionálne problémy a problémy v správaní a oslabené vzťahy s rodičmi (pozri napr. Maher, B.: The Family Portrait: A compilation of Data,Research and Public Opinion on the Family. Second Edition. FamilyResearch Council. Washington D.C., 2004).
