
Prvá otázka znie, z akého pohľadu nie je pre ľudí prirodzený? Druhá otázka, pre akých ľudí?
Otázkou totiž je, z ktorej strany sa pozrieme na ľudskú prirodzenosť. Čo je sexuálny styk z pohľadu medicíny? Čím je z pohľadu psychológie, antropológie, etiky, sociológie? Čím je pre skúsenosť jednotlivého človeka? Čím je pre muža a čím je pre ženu?
Je sexuálny styk prirodzený pre deti? Pre mladistvých? Pre dospelých? Je niečím iným sexuálny styk v manželstve, medzi snúbencami, medzi priateľmi uvažujúcimi o manželstve a medzi pätnástkami opojenými ešte nezvládnutými pudmi? Závisí jeho hodnota od toho, medzi kým sa odohráva?
"Pohlavné zrenie sa u chlapcov objavuje prvou polúciou, teda samovoľným výronom semena v spánku," začína citát pravdivým výrokom, ktorý sa vzápätí zmení na nehorázne zovšeobecnenie: "Na tento zážitok veľmi skoro nadväzuje masturbácia." Pokračuje veta, s ktorou možno súhlasiť v istom zmysle, ktorý vysvetlím: "Ak sa mladí muži snažia prejavom svojej sexuality odolávať, má to zvyčajne negatívny vplyv na ich správanie sa... ´Je to spojené s hašterivosťou či napätosťou,´priblížil psychológ (sic!)." Ak myslíme sexualitou existenciu človeka ako muža a ženy, s rozličným prežívaním skutočnosti a s biologickými rozdielmi podmieňujúcimi ich celé bytie, ktoré otvárajú priestor pre vzájomné obohatenie, potiaľ je to v poriadku. Ak tým myslíme spoznávanie sveta opačného pohlavia, snahu o jeho porozumenie a rešpektovanie podobností aj rozdielov. Ak sexualitu redukujeme, zámerne či z nedbalosti, na sexuálny styk, sebauspokojujúce dotyky a uspokojenie pudu, vtedy súhlasiť nemožno. Odkiaľ tá hašterivosť a napätosť, tomu potom naozaj nerozumiem.
"Absencia sexuálneho uvoľnenia sa neprospieva podľa Mathého ani mladým ženám, hoci ju prežívajú menej intenzívne. Nedostatok sexuálnych zážitkov zvykne u dievčat viesť okrem psychického napätia aj k poklesu sebavedomia, pretože sa cítia neatraktívne a menejcenné, dodal odborník." Zaujímalo by ma, na čom je postavené toto kategorické tvrdenie. Ako vníma tajomník sexuologickej spoločnosti ženu? Má žena ponúknuť svoje telo mužovi len preto, aby sa necítila menej atraktívna alebo menejcenná? Veď to je úplný omyl. Práve žena, ktorá má zdravé sebavedomie a nepochybuje o svojej kráse nepotrebuje pre potvrdenie svojej osobnosti zveriť sa v intímnom spojení mužovi, o ktorom ešte vôbec netuší, či bude jej celoživotnou oporou. Naopak, ak muž o ženu trpezlivo bojuje, podporuje jej sebavedomie.
"Ešte vážnejšie následky môže mať podľa Mathého sexuálna abstinencia pre dvojice, ktoré sa chcú vziať. ´Vstupovať do manželstva bez toho, aby mal človek sexuálny zážitok so svojim partnerom, je absolútna nezodpovednosť,´ vyhlásil ´psychológ´. Pre dobrý vzťah je podľa neho potrebné, aby sa partneri dôkladne spoznali a výnimkou nie je ani sexualita. Nespokojnosť so sexuálnym životom môže negatívne vplývať na celé manželstvo. Hrozí aj jeho rozpad, upozornil." Zaujímavé. Výskumy hovoria niečo iné. Predmanželský sex nijako nezvyšuje pravdepodobnosť šťastného manželstva. Naopak, riziko rozpadu sa zvyšuje. Prečo?
Jedným z vysvetlení je opäť širšie chápanie človeka ako osoby. Ak sa na sexualitu pozeráme ako na naplnenie potrieb, ako na podmienku zdravia, uchádza nám, že máme do činenia s druhou osobou, uchádza nám úcta k "Ty".
Muž a žena sa pred uzatvorením manželstva navzájom spoznávajú na úrovni fyzickej, citovej, rozumovej a duchovnej. Pritom poradie, v akom vnímame jednotlivé aspekty u mužov a žien sa líši. Muž si všíma ženu najprv telesne a postupne ju dokáže vnímať v ostatných rovinách, kým ženu muž očarí najprv rozumovými schopnosťami a tiež si začína všímať všetky ostatné. To však nehovorí nič o tom, že keď sa mužovi žena fyzicky páči, má od nej vyžadovať sexuálny styk. Naopak, najprv by ju mal spoznať v ostatných troch rovinách a až keď zistí, že je to žena hodná jeho lásky, spriaznená bytosť, po čase postupného zrenia lásky, by jej mal ponúknuť celoživotný zväzok. Rovnako žena, až keď sa uistí o jeho kvalitách vo všetkých dimenziách, potom je pripravená sa rozhodnúť, že je to ten "pravý".
Až v celoživotnom zväzku je na mieste totálne sebadarovanie, a teda sexuálny styk. Dovtedy je tisíc iných možností, ako sa učiť láske, ako si ju prejaviť na všetkých štyroch rovinách a ako sa presvedčiť, či sa tí dvaja k sebe naozaj hodia.
Podľa Mathého "sex plní aj rekreačnú a relaxačnú funkciu a má taktiež pozitívny vplyv na zdravie. Pôsobí protistresovo či má preventívny účinok na tvorbu chorôb srdca a ciev." To nemožno poprieť. Ale redukcia sexu na relax a rekreáciu je niečo ako redukcia pojmu "matka" na prenájomkyňu maternice a dojku dieťaťa. Sex je najmä, hoci nielen, vyjadrením vzájomnej blízkosti a sebadarovania muža a ženy, dvoch rovnocenných osôb, ktorý je navyše otvorený pre možnosť vzniku nového ľudského života.
"Len nepatrný zlomok pohlavných stykov v priebehu života dvojice končí úmyslom splodiť dieťa," Azda skôr začína s úmyslom splodiť dieťa. To, žiaľ, vieme. Otázkou je, či je to prirodzené, alebo je to následok antikoncepčnej mentality, ktorá nasledovala po sexuálnej revolúcii šesťdesiatych rokov a umožnila aj reálne oddeliť jednotiacu a plodivú zložku ľudskej sexuality, čím "oslobodila" sex od ľudskej osoby a potvrdila "dlhoveké túžby" jednotlivcov, pre ktorých bolo náročné stúpať po chodníku cnosti a hľadali ľahšiu cestu naplnenia sexuálnych potrieb.
Rozdiel je v tom, že kým ideál, ktorý sa snaží začleniť sexuálny styk a prejavy lásky do reálneho láskyplného vzťahu, kladie síce náročné požiadavky, ale tým, ktorí sa neboja, prináša hlboké šťastie rodinného života, bol postavený vysoko, nie všetci ho dosiahli, ale vedeli, k čomu sa môžu blížiť, naše "vedecké špičky" z neznámych dôvodov sťahujú ideál tak blízko k zemi, že mladý človek stráca vieru, že je vôbec možné prežiť celoživotný láskyplný vzťah muža a ženy. Popretie náročného ideálu síce mnohým "očistí" svedomie, ale viac lásky a šťastia nikomu neprinesie.
Mrzí ma, že sa sexuálny styk ponúka ako jediná forma sexuality pre všetky vekové kategórie. Prečo berieme tínedžerom sladké napätie platonickej lásky? Milé kamarátstva postavené na osobnom vzťahu, chrániace však poklady panenstva pre toho, kto príde, aby si ju/ jeho zaľúbil na celý život? Koľko mladých nájde takúto lásku v 15-tke, keď štatisticky sa mladí Slováci berú po 27-čke (a 29-tke podľa príslušnosti k pohlaviu)?
Práve sexuálna zdržanlivosť dáva vyniknúť ľudskej prirodzenosti v celej svojej hĺbke a šírke. Ako spoločné hľadanie bohatstva toho druhého, ktorého si možno tak obľúbiť, že láska tých dvoch vydrží na celý život.