V posledných dňoch môžu mať občania pocit, že aj keď otvoria chladničku, vyskočia na nich predčasné voľby a úradnícka vláda. K obom týmto témam sme sa dopracovali po troch rokoch kŕčov a obáv, čo sa opäť zomelie na našej politickej scéne. Nakoniec sa to zomlelo tak, že vláda stratila dôveru. Lenže tým sa to neskončilo, preto sa ospravedlňujem, že som vyššie použil slovo „Nakoniec.“ Týmto sa len naša občianska agónia prehĺbila o nové témy.
Z mediálnych výstupov niektorých politikov sa môže zdať, že úradnícka vláda je akýsi strašiak z najhorších politických môr. To sa týka hlavne politikov z hnutia Oľano, ktorí sa upäli na myšlienku akéhosi opätovného vyskladania predchádzajúcej koalície na troskách nedávno rozpadnutej koalície. Čerešničku absurdizmu tomu dodáva to, že súčasťou tejto novovyskladanej staronovej koalície mala byť strana SaS, ktorá opustila starú koalíciu a potom naznačovala, že je ochotná rokovať o novej 76-ke. Napokon, aj to padlo, lebo Igor Matovič. Pôsobí to tak, akoby strana SaS nevedela, že straníckym šéfom Eduarda Hegera, ktorý začal obchádzať poslancov a zbierať podpisy, je stále oficiálne Igor Matovič. Tu píšem oficiálne, lebo ani to nie je celkom jasné a isté. Čoraz viac sa hovorí o tom, že Eduard Heger a Jaroslav Naď by mohli opustiť svoje rodné hnutie a že Oľano sa môže rozpadnúť tak, ako to už býva jeho zvykom pred parlamentnými voľbami. Veď uznajte, kto by sa po tých všetkých lapsusoch a krízach chcel uchádzať o dôveru voličov z konca kandidátky? Ak sa Vám z toho všetkého ešte nezamotali mozgové závity, tak sa poďme pozrieť na tú úradnícku vládu.
Hlava štátu má možnosť vymenovať úradnícku vládu, ak bola vláde vyslovená nedôvera. V prípade vlády zloženej z úradníkov je tu riziko, že jej parlament nevysloví dôveru a všetko sa môže ešte viac skomplikovať. Úradnícka vláda nie je všeliek, aj keď v niektorých prípadoch, môže byť pozitívne vnímaná časťou obyvateľstva, hlavne po pomerne nedávnej skúsenosti z Českej republiky. Nepriamo k tomu tak trochu prispieva aj rezort zahraničných vecí. Ľudia to tak môžu vnímať preto, lebo väčšina týchto ministrov boli kariérni diplomati, ktorí pôsobili v diplomatických službách počas rôznych vlád. Úplne to nesedí s úradníckou vládou, lebo každý minister, aj keď kariérny diplomat, musí obdržať politickú nomináciu, aby mohol byť ministrom. Skôr tu môžeme hovoriť o šťastí, že sme mali dobrých ministrov zahraničných vecí, napriek politickým nomináciám.
Prečo niektorí politici nechcú úradnícku vládu? Prvý dôvod ponúka už sama podstata existencie politický strán. Každá politická strana sa chce podieľať na moci. Ak sú ministrami úradníci, manažéri a odborníci, potom sa logicky nemôžu podieľať na moci politici z jednotlivých strán. Preto sme boli v posledných dňoch svedkami rôznych konštrukcií a pokusov, ako sa vyhnúť úradníckej vláde.
V istom zmysle, úradnícku vládu nechce ani pani prezidentka. Tá by totiž musela takú vládu vyskladať a teda, niesla by za ňu politickú zodpovednosť. Napriek tomu, hlava štátu deklarovala, že ak sa situácia nevyrieši do konca januára, vymenuje vládu zloženú z úradníkov.
Akokoľvek príťažlivo môže znieť vláda nezložená z politikov, ale úradníkov a odborníkov, veľa dôvodov na radosť by nemali mať ani samotní občania. Ide o to, že za normálnych okolností, vláda vzíde z výsledkov slobodných, demokratických, parlamentných volieb. POZOR! Nemám tu na myslí, že si občania volia vládu! Vláda sa nikdy nevolí, vláda vzíde z výsledkov volieb, v ktorých si občania vyberú svojich zástupcov. V prípade úradníckej vlády je však, do istej miery, opomenutý občan, ktorý tu nemá možnosť odovzdať svoj hlas. Preto si myslím, že z občiansko – demokratického hľadiska by sa občania nemali príliš tešiť z úradníckej vláda. Tú je treba chápať iba ako núdzový ústavný mechanizmus, ktorý má priviesť krajinu k voľbám, kedy občania znova vyberú svojich reprezentantov, ktorí zložia novú vládu.
Táto téma je veľmi zložitá, preto som sa ju snažil podať čo najjednoduchšie. Samozrejme, ak vznikne úradnícka vláda, treba ju rešpektovať. V každom prípade, takáto vláda, aj nadchádzajúce predčasné voľby, budú určite lepšie, demokratickejšie a ústavne čistejšie riešenie, ako táto kuca-paca, ktorej sme nútenými svedkami. Preto vyzývam a prosím všetkých občanov, aby už teraz začali premýšľať nad tým, koho budú voliť, aby pozorne čítali programy politických strán a aby si v prípade nejasností zisťovali ďalšie informácie. Aby nepodliehali emóciám a nevolili radikálov a populistov, lebo potom by sme ešte mohli na tento cirkus spomínať so sentimentom.
Na záver len dodám, že úradnícka vláda nie je trest, ale dôsledok neschopnosti vlády, ktorá stratila dôveru.
