-týždeň dovolenky navyše-preplácanie jazykových kurzov-family day-výhodné ponúkanie dovoleniek Dnes sú zamestnanci radi, ak dostanú svoje mzdy aspoň včas a zamestnávateľ po nich nevrieska. V Košiciach sú veľké firmy ako T-systems a iné, ale aby sa tým trh časom nenasýtil. Trh sa časom presýti, ale potraviny a prírodu ľudia budú vždy potrebovať. Za Dzurindovej vlády zase vyrastali automobilky ako huby po daždi. Slovensko sa stalo veľmocou automobilom priemysle. Popri tom prichádzali aj iní investori, kde opäť vytvárali pracovné miesta spojené s montážou a linkovou výrobou. Prácu tu našli tisícky ľudí, teraz počas krízy a hlúposti našej vrchnosti znova prichádzajú o prácu. Čo si zahraničie asi o nás myslí? Vo vzdialenom svete ako Mexiko, Argentína, netušia či vôbec sme. Napriek kauze eurovalu, v tom čase sme boli v centre svetového diania. Čo si zahraničie, resp. zahraniční podnikatelia o nás myslia? Myslia si o nás, že sme montážnym národom, že na viac sa ani nezmôžeme. Že sme na úrovni Ukrajiny, Rumunska, Bulharska, Moldavska. Nevieme sa stáť národom, ktorý by investoval do iných štátov. Prišiel by americký USS a vytvoril tisícky miest v Nemecku? Nie. Nemci sú veľmi sebavedomý národ. Okrem toho by asi americký USS strachoval, keby im mal platiť 4 000 mesačne. USS pred 12 rokmi odkúpil krachujúce Východoslovenské železiarne. Priemerná mzda je v USS cca 1000 e. Pre nás je to luxus, pre Nemca, Rakúšana živorenie. V Rakúsku ak človek má príjem menej ako 900 e, to je sociálny prípad. My Slováci máme priemerný plat cca 750 e. Ale to sú sčítané všetky mzdy dokopy. Väčšina ľudí zarába na Slovensku od 337 e do 400 e mesačne. Potom čo sme my, nie sme azda sociálne prípady? A podľa zahraničných investorov sa inteligenčne ako na montážnu a linkovú výrobu nehodíme. Žiadna práca nie je hanba. Práca by mala šľachtiť. V dnešnej dobe práca ľudí na Slovensku gniavi. Nezamestnanosť je veľká, okolo pol milióna ľudí je bez práce. Práce je však dosť. Dokedy si zo seba necháme robiť montážnikov a linkových pracovníkov pre zahraničných podnikateľov? Už pomaly strácame pre nich hodnotu, sme pre nich pridrahí. Investori už začínajú sa obzerať po Ukrajine, Bulharsku, Moldavsku. My sme boli vždy robotníckym národom. Naši predkovia boli do práce ako draci. Ale teraz sme iba nádenníci pri montážnych linkách pre bohatých podnikateľov zo západu. My na nich drieme, nám dávajú iba omrvinky. Keď nastal problém ako pri USS, sú schopní všetko zavrieť a poslať ľudí na dlažbu. V biblii sa hovorí, že kto nepracuje, nech ani neje. Práce je dosť. Práca ma povznášať človeka, dávať mu pocit užitočnosti. Dnešné chápanie práce je zdegradované. Ľudia na Slovensku ku práci pociťujú odpor. Jednak je to pre veľmi nízke hodnotenie, jednak aj pre zlé zaobchádzanie zo strany zamestnávateľov. Práca má prinášať každému osoh. Ale dnes na Slovensku je práca iba prostriedok boháčom, aby sa stali ešte bohatšími a zamestnanec je iba degradovaný na objekt, vec. Do chudoby upadajú aj zamestnaní ľudia, ktorých mzda dosahuje výšku 337 e mesačne. Nie je hanbou pracovať pri montáži alebo linkovej výrobe. Je však hanbou, že štát vytvára podmienky na to, že Slováci sa na viac nezmôžu, iba na linkovanie a montovanie. Slovensko v minulosti patrilo medzi poľnohospodárske veľmoci. Dnes sme odkázaní na podradné až škodlivé potraviny z EÚ, či exotickej Číny. Koľkí ľudia by si našli prácu v poľnohospodárstve? Tisícky. Dopyt po potravinách sa nikdy nenasýti. Ľudia vždy budú jesť. Máme krásnu prírodu, ku dokonalosti nám chýba už len more. Sme ako tí hlupáci, ktorí hádžu perly sviniam. A neuvedomujú si hodnotu tých perl. Je iba našou chybou, že tak o nás zmýšľajú podnikatelia, že na viac sa nezmôžeme, iba na montážnu výrobu.
