Horšie dôsledky sú, ak zamestnávateľ neplatí svojmu zamestnancovi mzdu mesiac, dva, tri alebo nezaplatí mu vôbec. Vtedy prichádzajú už následky drastickejšie, keď sa finančné rezervy, ak táto rodina vôbec nejaké má minú. Prichádzajú upomienky, vypínanie elektriny, vody, ba až vyhodenie z bytu, ak neplatí nájomné. Exekútor tak môže zabaviť tento byt, aj keď je dlžník je jeho vlastníkom. Uhradiť dlžnú sumu a odmenu exekútorovi z niečoho treba zaplatiť. Zamestnanci sú rukojemníkmi svojich zamestnávateľov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Ak majú pracovnú zmluvu, a zamestnávateľ im neplatí mzdu, a nie je nádej, že im vyplatí. Zamestnanec môže použiť zákon na svoju ochranu. Môže podať sťažnosť na miestne príslušný inšpektorát práce, že mu zamestnávateľ neplatí mzdu. Vtedy začne konať miestne príslušný inšpektorát práce. Miestne príslušný znamená, že ak poškodený zamestnanec podá sťažnosť na nepoctivého zamestnávateľa v Prešove, a pritom zamestnávateľ má sídlo v Trebišove. Tak inšpektorát práce postúpi túto sťažnosť z Prešova do Trebišova. Potom je tu ďalšia ochrana, účinnejšia, podať sťažnosť na súd. Ale to je vec veľmi zdĺhavá a nákladná. Nehovorím o nervoch poškodeného. A pritom ako fungujú naše súdy, bez komentára. Len záloha u advokáta zaoberajúcim sa pracovným právom stojí cca 50 e. Zamestnanci sú rukojemníkmi u zamestnávateľov, ak im neplatia mzdu pár mesiacov. Zamestnanec je rukojemník svojho zamestnávateľa, keď široko-ďaleko nemôže si nájsť inú prácu. Alebo ak je na jedno pracovné miesto 400 uchádzačov. Zamestnanec musí ako novodobý otrok pracovať takpovediac zadarmo a v kútiku duše veriť, že mu jeho zamestnávateľ – novodobý otrokár raz milostivo zaplatí. Na rozdiel od otroka má tu možnosť, že môže od svojho pána odísť. Otrok nemohol, ten by bol zbičovaný alebo usmrtený. Zamestnanec sa tak stáva rukojemníkom. Ale napriek môže sa obrátiť na inšpektorát práce alebo súd.Ešte väčšími rukojemníkmi sú tzv. čierni zamestnanci, ktorí pracujú black. Títo sa nemôžu sťažovať ani na lampárni. Keby sa sťažovali úradom práce alebo inšpektorátom, tak by uškodili sebe, a nie zamestnávateľom. Z úradu práce by ho vyškrtli a pol roka by sa nemohol uchádzať o dávku v hmotnej núdzi. Zákonník práce v tomto prípade riadnych zamestnancov chráni málo. A je hanbou, že náš štát umožňuje vytvárať podmienky pre toto rukojemníctvo. Štát ty zlyháva na plnej čiare. Klinec do rakvy tomu nasadila posledná novelizácia zákonníka práce, ktorá zapríčiňuje zánik práce na dohodu a vyžaduje veľké odvody od malých a stredných živnostníkov. Toto len spôsobuje, že zamestnanecké rukojemníctvo bude iba narastať. Čo má nezamestnaní robiť? Ten sa chopí každej príležitosť, aj keby mal robiť na čierno a s rizikom, že nebude za svoju prácu zaplatený.
