Nenazvala som túto skúsenosť ani exkurziou, lebo exkurzia je čosi ako pozorovanie a počúvanie. Reality šou je už autentický zážitok, kde aktéri konajú podľa určitého scenára. Táto „reality šou“ či osobná skúsenosť (ďalej iba reality šou) by mala trvať osem dní. Každý deň z toho by manažéri boli v inom kraji. Po osem dní by boli nezamestnanými so všetkými právami a povinnosťami. Na konci dňa by si urobili čosi ako denník a popísali nedostatky alebo návrhy, ktorými by mohli zlepšiť systém. V deväťdesiatich rokoch prebiehali rekvalifikačné kurzy až tri mesiace, peniaze na to sa vyčlenili. Okrem teoretickej prípravy mali rekvalifikanti aj zabezpečenú kvalitnú prax vo firmách. Tak bolo pravdepodobnejšie, že si získajú prácu. Dnes sú to iba tzv. rýchokvasky, prozaický dôvod – peniaze. A vraj sa za posledné dva roky robilo veľmi málo kurzov.Tzv. individuálny akčný plán má veľký zmysel v bratislavskom kraji, kde nie je veľmi náročné si nájsť prácu. I.A.P. podľa môjho názoru je zbytočným v krajoch s veľkou nezamestnanosťou. I.A.P. pozostáva z robenia psychologických testov, v takých regiónoch na figu, kde nie je práca. Potom ísť ku najbližšiemu podnikateľovi s papierikom formátu A5 a buchnúť naň pečiatku. Na súčasnej novele zákona o zamestnanosti 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sa mi páči jedna vec. Skončila sa tzv. buzeracia chodenia na úrad práce mesiac čo mesiac s papierikom v ruke ako blbec. Úrady práce si ani nemôžu plniť svoju základnú úlohu, hľadať prácu nezamestnaným, lebo jej nie je. Zamestnankyne tak vykonávali iba zbytočnú robotu. Takýto systém má zmysel iba v bratislavskom kraji. Nie inde. Dúfam, že zamestnankyne úradu práce budú mať viac času hladiť pre uchádzačov o zamestnanie prácu. Táto novelizácia zákona bude mať zmysel iba vtedy, ak sa to bude dodržiavať. Okrem nezamestnaného by prácu mu pomáhala hľadať aj pracovníčka úradu práce. Tí, ktorí rozhodujú o „osude“ nezamestnaných by mali na vlastnej koži zažiť čo oni. Tak by zákon o službách zamestnanosti vyzeral úplne inak. Ľahko sa hovorí poslancom z Bratislavy o nezamestnaných, keď nemajú reálnu predstavu ako sa žije ľuďom v chudobných regiónoch. Nestačia výjazdy do chudobných regiónoch. Veľkým nedostatkom tejto novelizácie je sťaženie uplatnenia sa občanov ZŤP a nezvýhodnených na trhu práce. Keď sa z obligatórnej dávky stane fakultatívna. Nezamestnaní nie sú laboratórne myši, kde treba na ich robiť pokusy a učiť sa na nich. Preto táto osobná skúsenosť ministra a vedúcich zamestnancov na ministerstve soc. veci by bola ako soľ nad zlato.
