Naši rodičia kupovali veci do domácnosti najmenej na desať rokov. Ak sa im pokazila vec, buď ju opravil manžel alebo opravár. Opravy neboli tak dráhe. Príčina bola aj v tom, že veci boli vtedy kvalitnejšie, dlhšie vydržali. Napríklad také detské počítadlo bolo s veľkými guľkami, dnes stojí hotový majland aj s miniatúrnymi guličkami z umelej hmoty na počítadle. Dnešný trend je vyrobiť čím najviac, za veľmi nízkych nákladov a úsporou, často krát aj na úkor kvality. Vec sa kúpi, vyhodí, ak niekto má na ňu, kúpi novú. Takýto módny trend sa preniesol aj do ľudských vzťahov. Predtým sa ľudia sobášili na celý život. Rozvádzali sa pri vážnejších problémov – alkoholizmus, násilie, nevera. Dnes sa sobáši, resp. začne sa spolužitie bez papiera s myšlienkou, ak to bude klapať, zostaneme spolu, ak nie, rozídeme sa. Vzťahy podobne ako veci sa už neopravujú, ale vyhadzujú. Rozvádzajú sa, či opúšťajú na základe malicherných príčin, miesto toho, aby si svoje vzťahy upravili. Manžel – manželka, priateľ – priateľka často krát z nudy si začne flirt s iným. Partner-ka začne toho druhého nudiť. Zrejme príčiny, pre ktoré sa rozvádzajú manželia – nevera, alkohol, násilie, začnú preväzovať tzv. nuda, stereotyp. Veci a vzťahy sa neopravujú, ale vyhadzujú. Inak čo majú vzťahy a veci spoločné? Sú to úplne odlišné pojmy. Ale spoločné majú to, že v dnešná povrchnosť sa preniesla ako do vzťahov, tak aj do výroby veci. Vyrobiť najviac, a často krát aj na úkor kvality za účelom dosiahnutia čo najvyššieho zisku. Aj vo vzťahov je to bohužiaľ časté, povrchné.
