Predsedníctvo KDH na čele s Figeľom môže tieto krajské rady iba usmerňovať, radiť im. Nemôžu im autoritatívne rozkazovať. Ján Figeľ nie je vizitkový predseda KDH, pretože KDH nie je strana jedného muža. Od založenia tejto strany sa vo vedení vystriedali Čarnogurský, Hrušovský, teraz Figeľ. Predsedovia sa zmenili, strana nezanikla. Strany jedného muža zanikli spolu s ich predsedom. Ján Figeľ nie je ani rozkazovačný, nemá silné ego. Spôsob jeho vystupovania je načúvanie iným a viesť s nimi dialóg. Figeľ nie je vizitkový predseda KDH, pretože, strana nie je stranou jedného muža. Je to demokratická strana. Pár mesiacov dozadu bol Figeľ cca na piatom mieste ako nedôveryhodný politik, opačne ako dôveryhodný politik bol v hodnotení nízko. Ale je skutočne tomu tak? Je naozaj neobľúbeným predsedom KDH? Médiá vykresľujú obraz Jána Figeľa iba v súvislosti so škandálmi. V dobe volieb 2010 mal Figeľ dosť veľký potencionál nato, aby s pribúdajúcimi rokmi naberal na získavaní si hlasov. Voliči boli ku novému predsedovi Figeľovi zdržanliví. KDH mierne stúpli percentá v júnových voľbách 2010.Slovensko vkladalo veľké nádeje do Ivety Radičovej. Nasledujúce mesiace začínajúce septembrom boli médiá plné škandálov v súvislosti s predsedom Figeľom. Ani médiá plné škandálov o Figeľovi nedokázali znížiť percentá KDH pod jeho vedením. Dokonca ani odchod Lipšica, Procházku, ŽItňanskej neubral KDH hlasy. Dokonca v roku 2012 vo voľbách KDH zaznamenalo slabý nárast o pár desatín percenta. Teraz podľa prieskumov KDH dosahuje nad 10 percent. Prečo KDH pod vedením „škandalozného“ Figeľa nie je na hranici zvoliteľnosti? Z toho vyplýva, že články o Figeľovi sú iba očierňovanie alebo nezmysli. U iného predsedu by táto strana sa dostala v lepšom prípade na prah zvoliteľnosti a v horšom by putovala do politického koša. Vo Figeľovom prípade KDH naopak mierne posilnilo. Aj keď nie bohvieako oslňujúco. Neustále očierňovanie zo strany médií o Figeľovi len bráni, aby preferencie KDH stúpali rýchlejšie. Figeľ nie je typom politika, ktorý oslní ľudí a získa si veľké masy. Figeľ nie je populista, nemá veľké ego, nepestuje si kult osobnosti. Je to diplomat, ktorý si zváži všetko čo povie. Pred vystúpením v NR SR si starostlivo zapne sako, dodržiava politický protokol. Jeho hlas je tlmený, vyzerá akoby mu ktoľkovek mohol skákať po hlave. Jeho sila spočíva práve v jeho skromnosti, v ochote viac počúvať, ako byť počúvaný. Jeho sila spočíva v rozumných argumentoch a riešeniach. Vďaka sústavnému osočovaniu má povesť nedôveryhodného a neobľúbeného politika. V tvárou tvár oproti voličovi sa vie presadiť. Vie si ho získať. Voličov si získava pomaly, ale už ho nestratí resp. stráca iba málo voličov, ale získa si nových. Figeľova sila ďalej spočíva v mravenčej práci.
