Je vysoká nezamestnanosť porušením ľudskej dôstojnosti?

Podľa ústavného zákona má každý občan právo na prácu. Čo zahrňuje ústavné právo na prácu? Plnú zamestnanosť? Stačí iba natiahnuť ruku a človek si môže, obrazne, oberať prácu ako jablka zo stromu? Že má právo na prácu svojich snov? Zohnať si prácu svojich snov, zrejme záleží na vlastnej šikovnosti, aj za cenu, že človek dvihne zadok a vycestuje za ňou desiatky, prípadne aj stovky kilometrov. V zákone o službách zamestnanosti sa píše, že evidovaný na úrade práce je ten: čo je evidovaný, a sám si aktívne hľadá prácu. A čo v regiónoch, kde práca nie je? Ako si taký človek môže hľadať prácu tzv. hladových dolinách? Tu doslova platí ako za čias našich prarodičov, zdvihnúť si zadok a s „batôžkom“ na pleciach vycestovať von. V tomto sme urobili spiatočnícky krok. Otcovia, matky, deti opúšťajú svoje domovy, aby si našli živobytie inde. Pred storočím boli časy drsnejšie, na Slovensku, ale i v Európe bol veľký hlad a chudoba. Vtedy aj krajiny nereagovali na porušovanie ľudských práv v iných krajinách. Štát má podľa ÚSR povinnosť vytvárať podmienky na podnikateľské prostredie a vytváranie pracovných miest. Toto právo je zakotvené priamo v ústave.Musím s ľútosťou poznamenať, že štát tu porušuje tieto ústavné práva svojou zlou politikou. Nezmyselnými zákonmi katuje živnostníkov, malé podniky, následkom toho dochádza ku prepúšťaniu. Podporujú sa veľké firmy ako napr. Samsung, u ktorého je dokázané, že fyzický šikanuje svojich zamestnancov, ktorí sú radi, že majú v hladových dolinách to šťastie, že pracujú. Na juhu a severovýchode Slovenska je nezamestnanosť cca 20 percent. Sú tu ľudia nešťastní a viac nešťastní. Nešťastní sú tí, ktorí majú prácu, ale aby si ju udržali, radšej znesú šikanu. A potom tí veľmi nešťastní, ktorí prácu nemajú. V krajoch s vysokou mierou nezamestnanosti má zamestnávateľ dominantné postavenie, má postavenie akéhosi novodobého feudálneho pána. V takých regiónoch dochádza ku častému šikanovaniu zamestnancov. Štát vôbec nič preto nerobí, aby šikanovaným pomohol. Už menej je prípadov, keď je šikanovaný zamestnávateľ svojim zamestnancom. Ani ten by sa účinnej ochrany nedočkal. Vysoká nezamestnanosť je podľa môjho názoru porušením ľudskej dôstojnosti. Na vine sú politici, ktorí to ignorujú. Niežeby pomáhali vytvárať pracovné miesta, oni ich dokonca katujú. Napríklad nedávno odmietnutí návrh z dielne opozície o rodinnom podnikaní, aktivačné práce v štátnych podnikoch, neustále zaťažovanie živnostníkov, malých podnikateľov, ničenie dohodárov. Ako dôsledok vysokej nezamestnanosti sú samovraždy z ekonomických dôvodov, exekúcie, psychické a fyzické problémy, rozbíjanie rodín či odchádzanie do vyhnanstva za prácou. Nie je toto porušením ľudskej dôstojnosti? Štát by nás tu mal chrániť, nie katovať. Správanie štátu v súčasnosti je porušením ústavy. Štatistika nezamestnaných neskrýva čísla, ale osud ľudských bytosti s ich trápeniami a radosťami. Každý zlý krok štátu, nám iba škodí.