Stačil iba jeden článok a poslankyňu pani Ritomskú si všimli, že existuje niekoľko blogerov, komentátorov v Hospodárskych novinách. Veľa ľudí sa pýta: Kto je poslankyňa pani Ritomská? Nepoznáme ju. A teraz o nej každý hovorí.
Je to trápne, že o poslankyni, drobnej, štíhlej, blonďavej žene sa hovorí iba teraz alebo v prípadoch, ktoré som spomenula. Médiá pobúrili posledné články pani Ritomskej, ktorá píše inak, ako by médiá chceli. Keby napísala článok proamericky a la pán Šebej, Mikloš, tak by zožala veľký úspech, alebo možno, by si ju ani nevšímali. Ale keď písala kritický voči USA, tak si ju všimlo tisíce ľudí, kladne aj záporne.
Zaslúžila si pani Ritomská, aby na blogu Sme jej posledné tri články preč? Zaslúžila si pani Ritomská, desiatky urážlivých komentárov ku svojim článkom? Že tam sa zastavala Putina a odsudzovala agresívnu politiku USA? Nie, nezaslúžila si to. Putina tam neobhajovala ako človeka, ale iba v súvislosti s Ukrajinou. Rovnako by sa dalo postupovať aj voči tým, ktorí tak obhajujú agresívnu politiku USA. Neboli to americkí prezidenti, ktorí dopomohli ku moci zvrhnutému diktátorovi Sadamovi Husajnovi? A potom, keď už netancoval ako USA pískalo, ho odstránili? Tým sa vôbec Sadama Husajna nezastávam, konal zločiny proti ľudskosti.
Nebudem tu rozpitvávať Ukrajinsko-ruský spor, teraz zväčšení agresívnou politikou USA. Putin, Obama, Tymošenková, už nežijúci ex-ukrajinský prezident Janukovyč, Porošenko, títo všetci si môžu spytovať svedomie. Za následky ich zločinov trpia iba občania. Prezident Putin, nie je o nič horší od týchto menovaných. Ak pani Ritomská ho objavovala v súvislosti s Ukrajinou, neurobila nič zlé, a jej články nemali byť dané preč. Kto obhajuje Porošenka, Obamu – predstaviteľa agresívnej politiky, teda píše blogy, tak aj ich články by mali byť odstránené ako nebezpečné. Všade kam Američania zasiahli.
Irak, Lýbia, Egypt, Sýria, teraz Ukrajina sú pomery horšie ako boli. V týchto krajinách sa dobré nežilo ani do útoku USA, ale po ich útoku sa pomery obyvateľov v týchto krajinách iba zhoršili. V týchto krajinách nastál chaos. Jeden taký útok mal za následok vznik krvavého štátu Islamský štát. V týchto krajinách – blízky Východ dochádza ku vraždeniu kresťanov, novinárov, a obyvatelia sa vzájomne vraždia. To je dôsledok americkej politiky za mnoho rokov.
A spýtam sa takto:“ Kde boli médiá, keď poslankyňa pani Ritomská sa na nich viackrát obracala vo veci mobbingu a bossingu? Iba pár redakcii kladne reagovali na jej podnety: Madam Eva, Dimenzia, Rádio Lumen, Tv Lux, Slovenka, možno aj ďalšie. Pani Ritomská mala prisľúbené zo strany médií, že prídu na tlačovú konferenciu – ktorej predmetom bol mobbing a bossing. A čo myslíte, prišli? Nie, neprišli. Poslankyni aj pár novinárov povedalo medzi štyrmi očami, že keby prišli, tak by ich šéf prepustil z práce. Najvypuklejšie je to azda vo veci odborára pána Margalu. Na pojednávanie prisľúbil aj novinár z televízie Markíza, že urobí z toho reportáž. A čo sa stalo? Volal pánu Margalovi, že nemôže prísť, lebo by ho šéf vyhodil. Teda tak to to chodí na Slovensku.
Je trápne, že si osobnosť typu pani Ritomskej médiá všimnú iba hit témami. Poslankyňa pani Ritomská má väčšiu cenu ako sú politici Hlina, Matovič, Sulík, Lipšic,, Frešo . O týchto politikov sa dá písať iba vtedy, keď povedia nejakú mediálnu bublinu. O poslankyni Ritomskej by sa dalo písať omnoho častejšie, aj do bulváru, lebo hlavnými hrdinami jej prípadov sú ľudia, ktorým je ubližované. A väčšina osudov týchto ľudí, by boli vynikajúcou predlohou pre film či román. A bulvár príbehy miluje. O nej by mohli písať aj solídne odborné časopisy a mohla by byť stále hosťkou tv relácii pre vysokú odbornosť. Poslankyňa Ritomská nereční v NR SR denne, keď zasadá parlament, nerobí cirkusové veci, aby si ju všimli média. Reční iba sporadicky, keď je to dôležitá téma. A pre médiá nnie je zaujímavá, lebo sa venuje odbornej téme – mobbing. A v médiách panuje mobbing a bossing, preto ju neoslovujú.
Nanešťastie je vkus Slovákov gyčovitý? Prečo?. Človek ich záujme iba vtedy, keď politik vydá prehlásenie a trafí sa do ich gusta. A práve pani Ritomská svojím článkom, ktorý „admini Sme“ dali preč, oslovila 15 000 ľudí. A kde boli títo ľudia, keď pani Ritomská napísala stovky článkov na tému mobbing? V jednom komentári bolo, že si pani Ritomskú veľmi vážil, že bojuje za dobro občanov, ale že ho sklamala že obhajuje Rusko vo veci Ukrajiny. Kto si všíma aktivity poslankyni pani i Ritomskej, vie že jej hlavou náplňou – až 90 percent je boj proti mobbingu a pomoc občanom v núdzi, ktorí túto pomoc nevyhnutné potrebujú.

Každý súdny človek alebo s IQ aj hojdacím koníkom pochopí, že vojna nie. Vojnu nechce nik, iba ak vojnoštváči a ekonomické a vojenské kartely, aby mohli zbrane dodávať a zarábať.
Na záver vložím pár liniek:
https://www.youtube.com/watch?v=LfVDjaJmj2E&t=496
https://www.facebook.com/pages/Fand%C3%ADm-Marike-Ritomskej/187115644704442?fref=ts
Posledný odkaz je, následok konania USA v Egypte, čo tam teraz chcú schváliť ako zákon:
http://ritomska.blog.sme.sk/c/376584/zastavte-zabijanie-nasich-deti.html
Ono sa to tu ako témovo nehodí, a je to nechutné čítanie. Ale je to jeden z dôsledkov po zásahu USA.