V roku 2006 som skončila právnickú fakultu v KE. Spomeniem na niektoré predmety, ktoré sme museli ovládať ako papagaje. Také cirkevné právo. Museli sme sa učiť názov pápežskych encyklík. Čo nebolo vôbec ľahké. Boli v latinčine. Skúška bola veľmi ťažká. Ale nakoniec vyučujúci dal prejsť každému. Potom také právne dejiny slovenského práva. Ja som sa neučila názvy všetkých zákonov, riskovala som, či ma skúšajúci vyhodí zo skúšky, alebo keď bude mať dobrú náladu, a nebude toho žiadať veľa. Bolo to ako lotéria, bude mať skúšajúci dobrú náladu, alebo zlú? Ja som pri ňom urobila, mal dobrú náladu. Ale našli sa aj obete, ktoré vyhodil z dekanského termínu. Nezávidela som tým spolužiakom, vyletieť pre tak nepodstatný predmet.
Ďalší predmet v druhom ročníku bolo Medzinárodné právo porovnávacie. Tam sme mali jedno skripto, tam sa nestačilo naučiť iba naspamäť, lebo skúšajúci dával otázky, ktoré bolo nutné si tipnúť. Alebo mať IQ 150. Aj z toho predmetu nepodstatného študenti leteli z dekanského termínu. Ďalší riskantný predmet bol občianske právo. Osud študenta závisel, ku komu sa dostál. Poznala som prípady, že študent aj vyletel zo školy, nie pre nevedomosti , ale pre zlú náladu vyučujúceho. Týka sa to aj katedry trestného práva.
Takéto bolo v dobe, keď som ja študovala. Hovorí sa, že odvtedy sú štúdia ľahšie. Ale stejne, vyučujúci sú rovnakí.
Právnická fakulta by mala aj popracovať na sebe, čo sa týka správania sa učiteľov ku žiakom. Ešte pred mojim nástupom na túto fakultu, istý učiteľ skúšal na seminári žiakov ako na základnej škole, kto nevedel, toho zo seminára vyrazil a dal písať prácu na 20 strán. Potom už mi vedenie zakázalo. Tak len dával tri čiarky - teda zlé bodíky. Ešte mne sa stalo, že istá učiteľka skúšala, a kto nevedel, tak toho vyrazila zo seminára. Takéto praktiky uskučňovali aj viacerí vyučujúci. Neviem s istotou potvrdiť, či sa takto tí istí vyučujúci správajú aj dnes.
Na právnickej fakulte a iných fakultách na Východnom Slovensku vládne snobizmus. Učitelia sú tam zväčsia ježitní.
Podľa mňa, čo by sa právnická aj všetky fakulty na Slovensku mali rapídne zlepšiť. Je , aby absolventi škôl našli na trhu práce uplatnenie.
V mojich časoch na právnickej fakulte bola asi stovka študentov, ktorá mala niekoho niekde. Tak tí nemali problémy sa uplatniť na trhu práce. Druhá stovka, tá už bola z bežných pomerov. Tí si museli hladať prácu. Prejsť veľa neúspešnými výberovými konaniami. A nemálo z môjho ročníka, šlo pracovať do Bratislavy. Ale už ani v Bratislave to nie je tak jednoduché si nájsť prácu v právnom odvetví. Ročne právnické fakulty /tých je 4 + jedna súkromná/ vychrlia asi 1000 absolventov.
Tak absolventi práva, najmä v krajoch kde je nezamestnanosť pracujú pri pásovej výrobe. To platí aj o inžinieroch. Tento problém je iba z časti vinou vysokých škôl. Za posledné roky sa vysokoškolákom stálo módou. V mojich časov, toľko vysokoškolákov nebolo.
Podceňujú sa aj učilišťa ako poľnohospodárske, muráske...Ale to je iná téma.
Moja oneskorená reakcia na kandidátov na post dekana právnickej fakulte v KE. V debate v košickom korzári padli negatívne reakcie na kandidátov, ktorí si to nezaslúžia: Doc. Husár, Doc. Dobrovičová a JUDr. Seman. Dekankou sa stala Doc. Dobrovičová.
Byť v prvej 500 nie je vecou jedného volebného obdobia dekana /štyri roky/. Ale niekoľko desaťročí. Medzi prvou 500 je Karlova univerzita. Ale tá na sebe pracovala niekoľko desaťročí.
