Preto tá ignorancia južného Talianska mala za následok aj má, že je tam mafia. Taliansko mohlo po druhej svetovej vojne dať viac prosperujúcej práce juhu, tak by zrejme výrazne osekala vplyv mafie v južných krajoch Talianska. V USA putovanie za prácou je to už ich tradícia. Niet sa čomu diviť. Je to krajina bez tradície, a ani si nemôžu hovoriť, že sú národ. Ľudia tam „kočujú“ už od čias, keď osídľovali divoké západné pobrežie. Zrejme tak chápu aj život, všetko povrchne. Dnes to má za následok, že sa ľudia búria proti tvrdému liberálnemu kapitalizmu, ktorý tam vládne. Týmto veľkým krajinám by som sa ani nedivila, že sú tam veľké regionálne rozdiely. Aj Nemecko po znovu zjednotení sa delí na vyspelejšie západné Nemecko a chudobnejšie východné Nemecko. Prekvapivejšie je, že práve malé Slovensko iba z 5 miliónmi obyvateľov sa delí na Bratislavu, ktorá prakticky je ako bohatá časť Viedne a potom na regióny, ktoré svojím postavením pripomínajú viac Albánsko, také slovenské Albánsko. V Blave je všetko sústredené. Od štátnych úradov, až po veľké firmy. Všetky sídla firiem sú v Blave, a inde sú iba pobočky, ak sa majitelia firiem „zľutujú“ nad chudobnými regiónmi. V poslednej dobe práve dochádza k rušeniu pobočok v slovenských mestách. Ako to ktosi vtipne poznamenal, že IQ Bratislavčanom klesá, ak cezpoľní sa vracajú naspäť ku svojím príbuzným v albánskych regiónoch Zrejme je na tom výroku aj čosi pravdivé. Praví Blaváci sú vraj arogantní a sebavedomí, že ich mesto je hlavné mesto na Dunaji a sú pupkom sveta. Ich vraj nezaujíma, že kto je pri moci, lebo sa majú ekonomicky dobre. Markantné to bolo pri povodiach. Tam sa investuje do obranných válov proti Dunaju. Kým ostatné regióny boli vytápané aj z časti pre slabú protipovodňovú ochranu. Povodeň kruto zasiahla chudobnejšie regióny v roku 2010. Slovensko je skutočne krajina kontrastov, a pri tom je tak malé. Ako to jeden svojrázny politik z Oravy povedal: Že na jednej strane tu je lyžiarske stredisko ako Saint Moric a oproti je tu stredovek (rómske osady). Politici dosiaľ ignorovali východ, stred, sever a juh. Dokonca aj bývalý premiér Dzurinda z Východu, malý mužíček Migaš, minister financií Mikloš, mali východ za klobúkom. A pritom to boli východniari. Je iróniou, že tí čo sú z chudobných regiónov (politici) zabudnú na svojich, miesto toho, aby svojim rodákom pomáhali. Čosi sa začalo robiť, keď sa premiérkou stala Iveta Radičová a ministrom dopravy Figeľ. Začali myslieť okrem východu aj na ostatné chudobnejšie regióny. Teraz, keď vládne Smer sa iba rozdiely medzi regiónmi prehlbujú, tak ako aj medzi chudobnými a bohatými ľuďmi.
