Slovenský národ má ako symbol pohostinnosti chlieb a soľ. Dnes zaklopať niekomu na bránku a popýtať si pohár vody, nevieme na čo natrafíme. Oveľa menej natrafíme na podanie vody, aj keď cez bránku. Doba je napätá, nie je možné pustiť cudziu osobu dnu. Riskantné to bolo aj v tých lepších dobách, najmä keď to bola žena a bola sama. Viac už natrafíme na suchú vetu, kto ste a čo chcete cez bzučiak alebo počujeme iba štekať psa na plné raty. Čím viac domácnosti nemá už ani zvonček, ani menovku. Slovenský národ prejavil v historických dobách počas vypätých situácii skutočné hrdinstvo, naposledy to bolo, keď veľa ľudí pomáhala partizánom a Židom skrývať sa pred krvilačnými fašistami a zradcami. Posledný veľký závan solidarity medzi ľuďmi bol v roku 1989 keď týždne masy ľudí volalo po slobode. Bola to skutočne zamatová revolúcia bez násilia. Štatistické údaje pred rokom 2000 ukazovali, že okolo 90 percent ľudí sa hlási ku kresťanstvu, najviac z toho bolo katolíkov. Najnovšia štatistika ukazuje, že to pokleslo. Pribudlo viac ateistov. Ľudia už prestávajú veriť na ľudské hodnoty, preorientúvajú sa na materiálne. Inými slovami, s národom to ide dolu kopcom. Televízne noviny sú plné negatívnych správ. V skutočnosti je to iba akési preháňanie. Ľudí viac zaujíma, kde sa stala nejaká katastrofa. Jednoducho povedané, vkus Slovákov je momentálne taký. A média tak len prispôsobujú svoju ponuku po dopyte. Jeden z názorov je, že Slovákoch pokazil komunizmus. Súhlasím s tým, ale iba z časti. Komunizmus mal svoje klady aj zápory. Komunizmus bol trápením pre ľudí, ktorí milovali slobodu slová a názorov, alebo keď boli príbuznými rodinných príslušníkov, ktorí utiekli na západ cez ostnatí drôt. Alebo trpeli tí, ktorých rodičia, či starí rodičia vlastnili veľké pozemky, tzv. kulaci. Inak nikto nebol chudobný, každý mal prácu, neboli stresy, o deti bolo postarané cez prázdniny. Jednou nedobrou črtou bolo, že sa kradlo, ale kradnúť mohol každý. Dnes kradnú veľkí, nie sú potrestaní, nie sú exekvovaní. Kým bežný človek je hneď zatknutí alebo v prípade dlhu cca 1000 je už deložovaný. Preto dnes zbohatlíci kradnú a kradnú, lebo zákon je krátky na nich. Prečo si tak Slováci vzájomne závidia? A je to skutočne závisť alebo len akési zúfalé volanie po spravodlivosti? Je logické, že malý podnikateľ, ktorý drie od svitu do mrku, je zdieraný štátom závidí resp. je pohoršený, keď megapodnikateľ dostane stimul, o zákazníkov sa nemusí báť. Nemusí sa triasť a bojovať o každého zákazníka. Závisť má svoje korenie aj v tom, že neboli potrestané zločiny komunizmu resp. aspoň morálne odsúdené. A počas Mečiara vznikla nová bohatá vrstva zo dňa na noc. Sociálne problémy sa odvtedy začali prehlbovať a prehlbujú sa už pomaly aj rozdiely medzi regiónmi. Blava pripomína Rakúsko, ostatné regióny pripomínajú Ukrajinu. Závisť sa prejavila aj v tom, že so začali aj bežní ľudia medzi sebou – rodina, zamestnanie. Človeku sa stál človeku vlkom. Pomaly je už nebezpečne povedať, že človek má prácu, aby ten jeho sused nepukol od závisti, a neprišiel svojho suseda osočovať pred zamestnávateľom. Nezamestnaní sused tak dostane akési zadosťučinenie. Ak už on nemá prácu, tak nebude ju mať ani sused. Majetní ľudia, ktorí zbohatli nečestne, tak zvyčajne majú o sebe veľmi vysokú mienku. Bežného človeka považuje za nulu. Svoj dom oplotí múrom vysokým cca 2,50 m. A za plot dá veľkého psa, aby štekotom odohnal prípadných klopkajúcich. Chodia si 150 rýchlosťou na drahých terénnych autách, ukazujú ako sú značkovo oblečení. Ako veľkí bossovia sa chovajú zle ku svojím zamestnancom, fakticky ku otrokom. Rozdiel je v tom, že na zamestnancov nepoužije bič, ale sofistikované, na tvoje miesto sú desiatky iných. Neraz vedome zadržiavajú mzdu. Štátni manažéri v podnikoch sa správajú ako by to bola ich firma, nie štátna inštitúcia. Majetní ľudia, ktorí si zarobili svojou vlastnou prácou (u nás sú v menšine) sa spravidla chovajú normálnejšie než zbohatlíci, ktorí prišli ku majetku kradnutím. Vedia tak oceniť aj prácu iných. Tak by to aspoň malo byť.
