Sám Hitler bol pred rokom 1914 asociál, ktorý prespával pod mostom alebo v špinavých robotníckych ubytovniach. Bol neúspešný umelecký maliar, na živobytie zarábal ako prostitút a inklinoval k mužskému pohlaviu. Na týchto okolnostiach nebolo nič zvláštne, biedu trelo veľa ľudí. Stál sa najmocnejším mužom sveta aj napriek tomu, že bol asociálom a nepríťažlivým mužom.. Všetci ľudia, ktorí boli svedkami jeho neúspešného obdobia, boli neskôr zavraždení.
V lete roku 1914 Hitler objavil hlavný zmysel svojho života – vojnu. Celé štyri roky bol ako ryba vo vode. Len ku koncu vojny mal smolu, nervový plyn mu zasiahol zrak – oslepol. Mesiace ležal na psychiatrii, lebo jeho slepota mala psychicky podklad. Lekár, ktorý mu pomohol znova získať zrak, bol v roku 1933 na Hitlerov príkaz zavraždený.
V čase Hitlerovej slepoty, nič nenasvedčovalo, že sa tento maličký fúzatý mužíček stane katom mnohých národov, vrátane svojho nemeckého, ktorý ho fanaticky zbožňoval. Cesta Hitlera ku moci sa neudiala iba prirodzenou cestou, ale veľkú váhu na tom má, že uzavrel so silami pekla dohodu. Hitler dal diablovi svoju dušu a on ho za to urobil mocného muža, pred ktorým sa triasol celý svet.
Na vytvorenie ríše zlá „satanovej ríše“, Hitler – vyslanec zla potreboval aj pomocníkov, svojich dvanásť apoštolov, boli to: Joachim von Ribbentrop, Jozef Mengele, Adolf Eichmann, Martin Bormann, Roland Freisler, Baldur von Schirach, Karl Donitz, Rudolf Hess, Heinrich Himmler, Jozef Goebels, Hermann Gorring, Albert Speer.
Týchto 12 apoštolov spájajú spoločné menovatele: útek od reality ,brutalita, psychopatia, bezcitnosť. Všetky zlé vlastnosti, ani jedna dobrá. Väčšina z týchto menovaných pochádzala z rozvrátených rodín, holdovala drogám, alkoholu. Niektorí z nich mali aj veľmi nízky intelekt. Napríklad taký Joachim von Ribbentrop – nacistický minister zahraničných vecí. Pri svojej návšteve v Londýne predviedol kráľovskej rodine (táto rodina istý čas bola Hitlerom okúzlená), nacistický pozdrav Heil Hitler! Kráľovská rodina si o ňom potom musela vytvoriť svoju mienku.
Na usvedčenie, že Hitler paktoval s pekelnými silami dôkazov by bolo dosť. Najviac posadnutým po diabolských veciach z Hitlerových poskokov bol Heinrich Himmler. Chcel úplne zničiť katolícku, protestantskú cirkev a nastoliť okultizmus ako štátne náboženstvo. Hitler bol dosť múdry na to, aby Himmlera trocha krotil. To by zničilo vzostup nacistickej ríše. Dôkazom zvrátenosti nacistov bolo, že sa časti ľudského tela stali dekoratívne ozdoby nacistických vodcov. Ľudské vlasy sa dávali do perín, obaly kníh boli z ľudskej kože, stoličky z kosti ľudí.
Pred prvou svetovou vojnou Hitler bol zakomplexovaný, hanblivý, uzavretý. Po prepustení z nemocnice (trpel dočasnou slepotou) sa jeho osobnosť zmenila. Stál sa výrazným. Miesto rozprávania kričal, mával rukami. Modré oči mu žiarili ako najjasnejšie svetlo. Napriek telesnej nepriťažlivosti, mal úspech u žien aj mužov. Dokonca si vedel získať aj deti. Povráva sa, že malé deti vedia vycítiť, že človek je zlý. Hitler bol stelesnené zlo. Deti sa ho nebáli. Čomu to pripísať, ak nie pôsobeniu pekelných síl? Hitler zo seba vyžaroval zvrátené kúzlo. Človeka očaril ako drahý parfum svojou tajomnou vôňou. Táto vôňa človeka naplnila. Zmeny, ktoré potom nasledovali v ľudskej mysli, nenaplňovalo hrôzou. Výrazné modré oči, čierne fúzy, ofina na boku, gestikulovanie rúk, výrazný hlas. Človek strácal postupne schopnosť samostatne myslieť. Hitler človeka hypnotizoval. Človek prijímal Hitlerové názory, zabúdal na svoje, prešlo mu to do povedomia, svedomie sa mu úplne otupilo. Ešte sa to zhoršovalo tzv. psychózou davu. Vtedy človek úplne stráca svoju osobnosť a koná tak ako dav. Lenže, keď dav sa rozíde, človek sa stáva sám sebou a potom ľutuje, čo napáchal. Inak by to nespravil, keby nebol v dave. Hitler zmenil osobnosť človeka nadlho, natrvalo. Ak človek vytriezvel, už bolo neskoro.
