Internetoví sliediči alebo predvídaví personalisti?

Úprimne poviem, že mne po prečítaní toho článku behal mráz po chrbte. Pripomína mi to praktiky eštebákov za socializmu, keď bol pokyn niekoho prelustrovať so zlým úmyslom. Mne osobne toto sliedenie niektorých personalistov či personálnych agentúr pripadá ako narušenie súkromného priestoru na facebooku. Právne je facebook verejný. Fotky, komentáre, členstvo v skupinách sú verejné. A každý, kto si nezvolí, aby sa jeho príspevky nezverejňovali, musí rátať s následkami dobrými, či zlými. To je rozdiel medzi mojim súkromným názorom a pravidlami na facebooku. Takže je to akési verejné súkromie. Napriek tomu by som sa odvolala na slušnosť. Sliediť niekomu na jeho profile za účelom diskvalifikovať budúceho uchádzača o zamestnanie nie je etické. V článku Nevhodný obsah sa písalo o Janke, kde si personalistka prelustrovala jej životopis, a pre pár nevhodných alebo „nevhodných“ statusov ju nepozvala na pracovný pohovor. Uchádzačka Janka nemohla vedieť, podľa môjho názoru, dôvod nepozvania zo strany zamestnávateľa. Zákonník práce zakazuje otázky týkajúce sa rodinného stavu, diskriminovať niekoho pre politické, náboženské názory. V článku práve „nevhodný“ názor na politiku patrí medzi body, pre ktoré môže potenciálny uchádzač prísť o svoje miesto. V praxi je to ťažké dokázať, keď uchádzača nepozvú na pracovný pohovor z takého dôvodu. Uchádzač si to môže iba myslieť. V prípade Janky, ktorej sa ani neozvali, je to smutná a častá prax. Zamestnávatelia, najmä tam, kde je vysoká nezamestnanosť, nedajú vedieť desiatkam uchádzačom ako dopadli. Komunikujú iba s dvoma, troma, ktorých pozvú na pohovor. Neúspešní uchádzači, ktorí sú registrovaní na facebooku sa môžu omylom domnievať, že ich diskvalifikovali iba pre niečo na facebooku. Každá minca má dve strany. Sliedením facebookarom na profile môže niekedy aj zabrániť budúcim nepríjemnostiam na pracovisku. Napr. ak budúci uchádzač o prácu má časté konflikty s inými, jeho štýl vyjadrovania je agresívny alebo vulgárny. Takého zamestnanca by asi nikto nechcel. V pracovnom pomere existuje tzv. skúšobná doba na tri mesiace, kde sa dá zamestnanec oťukať, ako sa správa. Ťažko sa dá sústavne pretvarovať tri mesiace na pracovisku, najmä pri vypuknutí konfliktov. Konfliktní ľudia sa hneď prejavia. V článku Nevhodný obsah sa píše, že z desiatich personalistov deviati sondujú na facebookovom profile potencionálneho zamestnanca. Zamestnávateľ väčšinou neúspešného uchádzača ani neosloví ako dopadol, chýbajú mu zrejme dobré spôsoby. Častokrát sú výberové konania v štátnej službe či verejnej službe, dokonca aj častým javom v súkromnej sfére iba naoko. Miesto je už dopredu obsadené pre ich známeho, kamoša. V týchto prípadoch sú profily potenciálnych zamestnancov bezpečné. Personalisti spravidla nesondujú na facebookových profiloch, ak ide o miesto robotníka, predavačky. Ku sondovaniu sa skôr znižujú personalisti, ak ide o významnejšie pracovné miesto. Čo teraz robiť?! Je nutné zrušiť svoj profil na facebooku? Alebo si dávať bohovský pozor, kto pridáva aké komentáre, fotky? Existuje jednoduché riešenie, kde sa netreba každú chvíľu stresovať alebo rušiť svoj profil. Facebook má možnosť, že profil osoby môžu vidieť iba priatelia, cudzím sú údaje uzamknuté. Dokonca lepšia možnosť je, že aj samotnú fotku, s menom nik iní neuvidí iba jeho priateľ na facebooku. Prístup ku účtu na facebooku je verejný, pokiaľ si to samotná osoba nezariadi tak, aby ju nik, okrem jej fb priateľov nevidel. Dokonca sa dá zakázať, aby aj jej fb priateľ zdieľal jej statusy. Facebook je dobrý sluha, ale zlý pán. Môže nás tam stretnúť veľa dobrého, ale aj zlého. A to nehovorím o závislosti, čo je už iná téma. Verejné súkromie, veru tak. Je iba na inteligenčnej a morálnej úrovni personalistu, ako využije tieto poznatky, ak už sa rozhodol sondovať. A je to aj súdne napadnuteľné, ak zamestnávateľ povie uchádzačovi, že ho neprijíma na základe jeho politických, náboženských názorov.[/content>