„Kladivo na čarodejnice“ je dielo plné zvrátenosti, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani najväčší zvrhlíci na svete. „Kladivo na čarodejnice“ napísal inkvizítor Heinrich Kramer po veľkom fiasku v rakúskom Insbrucku v roku 1485 keď vypočúval 57 žien, ktoré boli obvinené z čarodejníctva. Pri vypočúvaní týchto nešťastných žien Kramer sexuálne obťažoval ženy. V dnešnej dobe by za to sedel vo väzení. Jeho nadradený biskup ho nemohol potrestať, tak aspoň vyriekol rozsudok, že tieto ženy boli nevinné respektíve nebolo proti ním dosť dôkazov.
Výsluch osôb podozrivých z čarodejníctva najprv prebiehal ústne, ak sa osoba nepriznala, tak nasledovalo mučenie. Najhoršie bolo azda drvič prstov alebo drvič lebky.
Heinrich Kramer sa po nepodarenom výsluchu utiahol do súkromia, kde začal písať už spomínanú knihu „Kladivo na čarodejnice“. Kniha potom obsahovala tie najhoršie pornografické obrázky a texty. Veľmi zvrhlou časťou bolo napríklad, že rastie strom, ktorí miesto ovocia rodí mužské penisy, detailné opisovanie žien, ktoré obcujú s diablom. Predmetom toho boli ženy, najčastejšie chudobné, ktoré diablovi sľúbili svoju dušu, ak im dá blahobyt. Podľa Kramera už muži nestíhali vyhovieť zvrhlým ženám, ktoré začali obcovať priamo s diablom.
Inkvizítor Kramer sa chcel poistiť proti budúcim výhradám cirkvi tak, že si nechal notársky overiť knihu u predstaviteľov cirkvi. Kniha po svojom vydaní vzbudila veľký rozruch a úspech, tak ako Mein Kampf – „Môj boj“ od Adolfa Hitlera o päť storočí neskôr. Knihy boli napísané na základe nenávisti ku určitej časti obyvateľstva s cieľom vyvolať veľké zlo. Kniha Kladivo na čarodejnice sa stalo veľkým hitom. Nielen vďaka zo strachu pred diablom, ale aj vynálezu kníhtlače. Vďaka tomu sa mohli knihy publikovať ako nikdy predtým, ale výrazne to znížilo hodnotu kníh, ktoré sa dovtedy písali ručne.
V súčasnosti sa vedú spory, či „Kladivo na čarodejnice“ nie je Kramerov podvod. Ak by mu na to vtedy prišli, tak určite by skončil na hranici smrti aj on. Na Slovensku bol upálený istý mních v 14. storočí, lebo sfalšoval podpis a to kniha – listina nebola vôbec zlá.
Cirkev sa dištancovala od knihy na jednej strane, na druhej strane nechala voľný priebeh inkvizícii v nasledujúcich storočiach, aby sa pri stíhaní bosoriek riadila tou knihou. Vďaka tomuto Mein Kampf 15. storočia padlo za obeť okolo stotisíc nevinných žien.
