V krajinách východnej Európy dochádza ku postaveniu zamestnancov tiež. Pracujúci za obdobie socializmu mali lepšie postavenie ako v súčasnosti, keď postavenie zamestnancov má bližšie ku divokému kapitalizmu. Aj za socializmu boli jedinci mobovaní, keď prišli na nejakí nedostatok v práci, alebo patrili ku veriacim, členovia ich rodín emigrovali von, alebo ich starí rodičia, či rodičia vlastnili pred 1948 pozemky. Títo jedinci boli šikanovaný ako aj v práci, tak aj v súkromnom živote. Dokonca boli aj také zamestnania, kde sa chodilo iba odsedieť.
V súčasnosti nemá okolo 400 000 až 500 000 ľudí na Slovensku prácu. Podľa štatistík evidovaných na úradoch práce je okolo 13 percent? V skutočnosti je to viac. Iba koľkých úrady práce diskvalifikovali evidovaných z úradoch práce. Nezamestnanosť je veľmi nežiaduci jav. Okrem ekonomických dopadov, to zlé vplýva na psychiku, zdravie človeka. Štatistiky iba zobrazujú čísla, nie osud jednotlivca. Pod každým číslom sa skrýva meno, priezvisko, osoba a jej život. Podľa zákona o službách zamestnanosti je nezamestnaný ten, kto: -uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu.
-ktorý môže pracovať – tu sa zrejme myslí ten, ktorému zdravotný stav to umožňuje a je v produktívnom veku.
-chce pracovať – to sa netýka tzv. nemakačenkovcov, ktorým práca nevonia. Aj tí čo majú veľa peňazí, sa chcú cítiť užitoční.
-hľadá si zamestnanie – hladových dolinách si môže aj topánky zodrať, prácu si aj tak nenájde.
-vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu – pokiaľ nezamestnaného z úradu práce „nevykopnú“.
Túto geniálnu definíciu priviedol do zákona vtedajší minister sociálnych vecí a rodiny pán Kaník. Táto novelizácia zákonov bola prvý krok ku znefunkčnenú úradov práce. Iste, nie každý má rád „tútora“, aby mu hľadal prácu. V súčasnosti úrady práce ani neposkytujú psychologicko – poradenskú činnosť. Byť nedobrovoľne nezamestnaným nie je med lízať. Možno mesiac, dva – pol roka, keď si človek zoberie tzv. podporu v nezamestnanosti. Alebo si chce oddýchnuť. Pre človeka, ktorý prišiel o prácu z akýchkoľvek dôvodov, to môže byť až peklom.
Občianske združenie- Práca a Vzťahy ,ktorého predsedníčkou je pani JUDr. Mária Ritomská, poslankyňa NR SR sa začala venovať práve aj tomuto okruhu ľudí. Do svojho združenia by prijala dobrovoľníkov, ktorí by v praxi skúmali príčinu nezamestnanosti. Ak nezamestnaný má záujem o morálnu podporu, poskytne sa aj táto podpora.
